Vila pána Thalwitzera na Timravinej ulici

Územie na sever od Palisád medzi terajšími ulicami Šulekovou a Kuzmányho nazývali prešporskí vinohradníci od stredoveku záhonom (Ried) Hafner. Približne stredom viedol chodník, z ktorého sa neskôr rozšírením stala cesta známa ako Hafnerweg (dnes Godrova). Tá vyúsťovala do cesty vedúcej na vrchol kopca (dnes Timravina ulica, prv Erkel-Ferenc-utca, vedúca na Slavín).

Voľakedy úrodné vinohrady sa v 80. rokoch 19. storočia definitívne zmenili na záhrady a stavebné parcely. Presne oproti vyústeniu Hafnerwegu (Godrovej) do cesty, ktorá ešte vtedy nemala meno, postavili pred rokom 1892 romantický dom s nárožnou vežou, zodpovedajúci vtedajšej predstave prepychového a pohodlného záhradného letného sídla. Objekt považovali za tak výborný príklad súčasnej architektúry, že sa objavil vo veľmi serióznej vo Viedni vydanej publikácii. Objekt je označený ako Villa des Herrn Direktor Thalwitzer in Pressburg, architektom bol Otto Thienemann.

Stavebník Karl Thalwitzer (1830-1898) pochádzal z nemeckej šľachtickej rodiny z oblasti Meissenu. Vyštudoval inžinierstvo a vo Viedni sa stal riaditeľom Spoločnosti na skúmanie parných kotlov (Dampfkessel-Untersuchungsgesellschaft). Pár rokov pred smrťou sa presťahoval do Prešporku a postavil si tu prepychové dôchodcovské sídlo. Jedna jeho dcéra sa v roku 1894 vydala za tunajšieho lekára Ludwiga Förstera.

Vila, ktorá mala v roku 1894 adresu II/423, Ried Hafner, mala na zvýšenom prízemí a na poschodí po jednom elegantnom päťizbovom byte. Stála v záhrade, ale ku každému bytu patrila ešte rozľahlá zasklená veranda, ktorá sa dala zariadiť aj ako zimná záhrada. Pri kuchyni v zadnej časti domu bola izba pre slúžku. V mierne zapustenom suteréne bol jednoizbový byt domovníka, a v podkroví ďalšie izby pre personál. Za vilou stojí ešte prízemný dom s nízkou strechou, pôvodne možno stajňa pre kone a remíza pre koč, a pravdepodobne aj ubytovanie pre ďalší personál. Pod nádvorím vybudovali pomerne veľkú žumpu, lebo dom, v ktorom boli už aj kúpeľne s vaňami, ešte nemohol byť napojený na mestskú kanalizáciu. Vo vile fungovalo teplovzdušné ústredné vykurovanie. V suteréne bol veľký vyhrievací priestor (Heiz-Kammer), odkiaľ kanálmi v stenách prúdil horúci vzduch do jednotlivých izieb.

Neskôr postavili na susediacich pozemkoch ďalšie dve podobné romantické vily. Jednu z nich vlastnil a obýval gróf Jozef Zichy. V roku 1909 mal adresu Erkel-Ferenc-utca 7. Jeho dediči žili vo vile ešte aj v roku 1930. V záhrade zichyovskej vily pri terajšej Timravinej ulici potom vybudovali protiletecký úkryt, neskôr prekrytý novostavbou. Teraz je Zichyho vila prístupná z Novosvetskej ulice, kde bol pôvodne len bočný vchod pre personál.

Karl Thalwitzer tu v roku 1898 zomrel. V roku 1909 bol majiteľom vily právnik Dr. Kralik Lajos s manželkou. Ako jeho nájomník v jednom byte býval od roku 1903 (1901?) profesor Kráľovskej právnickej akadémie Dr. Mandello Gyula s rodinou. Časť zariadenia do bytu mu dodal z Londýna svetoznámy výtvarník a významný predstaviteľ pokrokového hnutia Arts and Crafts Charles Robert Ashbee (Guild of Handicraft). Od neho mali Mandellovci aj strieborný príbor a ďalšie kusy stolového náčinia. Profesor Mandello sa 1910 odsťahoval do Budapešti. Zariadenie kúpené pôvodne do jeho prešporského bytu, aj strieborný príbor sa neskôr, pravdepodobne počas druhej svetovej vojny, stratilo. V Prešporku vlastnil Dr. Mandello výletnú reštauráciu s letným ubytovaním hostí známu ako Druhý púčikový dom pri terajšej Búdkovej ceste.

Architekt Otto Thienemann (1827-1905) pochádzal z Nemecka rovnako ako Karl Thalwitzer. V druhej polovici 19. storočia patril k najvýznamnejším viedenským architektom. Projektoval školy, verejné budovy, nájomné domy. Jeho dielom bola reprezentačná nákupná pasáž podľa milánskeho vzoru v už nejestvujúcom objekte Kärtnerhof. Dodnes stojí na námestí Graben objekt Grabenhof, ktorý projektoval spolu so slávnym architektom Ottom Wagnerom. V roku 1876 podľa Thiemannovho projektu prestavali starý evanjelický kostol (Lutherische Stadtkirche) na Dorotheergasse v centre Viedne.

Vila pána Thalwitzera na Timravinej 3 je až na niektoré klampiarske detaily, ako napríklad veterná zástavka, pomerne dobre zachovaná. V štíte hlavného priečelia je na mieste pôvodného združeného okna s dvoma klenutými poľami pomerne nevhodne rozšírené okno do miestnosti podkrovia. Okrúhle okno nad ním je úplne zrušené. Hustou zástavbou na okolí vila stratila pôvodný charakter solitéru, známy z fotografií z konca 19. storočia.

Štefan Holčík
FOTO - autor

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.