Spomienky na niekdajšiu Valonskú ulicu II.

Obyvatelia domu na Valonskej ulici 26 boli Česi, Maďari, Slováci a Nemci. Ako deti sme sa spolu dorozumeli v každej z týchto rečí. Majiteľ domu pán Blažek tam mal debnársku dielňu, inštalatérsku dielňu mal pán Havlíček. Klampiarsku dielňu mali páni Prudič a Procházka, mäsiarsku predajňu mal pán Kusý. Azda každý nájomník pestoval oleander. To v dnešnej Bratislave chýba. Obyvatelia boli prevažne chudobní ľudia. Ako deti sme boli vychovvávané ku skromnosti a slušnosti. Našou snahou bolo niečo vytvoriť, nie ničiť. Vandalizmus bol pojem neznámy.

Naším rajom bola Pálffyho záhrada na Vazovovej ulici a Firšnál. Pálffy bolo detské ihrisko. Bolo tam pieskovisko, malé a veľké hojdačky a hlavne bazén hlboký 80 cm. V ňom sme sa naučili plávať ešte v predškolskom veku. V zime sa tam korčuľovalo. Po zime sme sa nevedeli dočkať teplejších dní. Najprv sa išlo k holičovi. Nebol to najpríjemnejší zážitok, pretože mal tupú mašinku a riadne to šticovalo. Mal som potom glocňu (holú hlavu).

Naším oblečením boli glotky (niekto im hovoril trenírky) a bosé nohy. Valonská ulica bola dláždená kamennými kockami a špáry boli zaliate smolou. Viete si predstaviť ten nádherný pocit zoškrabovať smolu z bosých nôh? Keď sme trocha povyrástli, naším najobľúbenejším miestom bol Firšnál. Bola to lúka na dnešnom Námestí slobody. V miestach, kde dnes stojí ministerstvo dopravy, bol vojenský objekt. Smerom na hlavnú stanicu bol prízemný dom, v ktorom boli byty pre vojenských zamestnancov. Za ním bol vojenský sklad, kino a kasíno. Rástlo tam niekoľko agátových stromov, kde bolo počuť spev rôznych vtákov. Vo vysokej tráve skákali kobylky, poletovali tam motýle, chrústy a behali roháče. Vysoká tráva bola obľúbená aj u vojakov, ktorí tam mávali rande so slúžkami. Na opačne strane Firšnálu smerom na Kollárovo námestie bol kolotoč a strelnica.

Na Firšnáli sa schádzali rôzni chlapci, starší od nás tam hrávali hiring. Na zemi sa vyznačila čiara, na ktorú sa z určitej vzdialenosti hádzali mince. Čia minca padla presne na čiaru, vyhral všetky peniaze. To však bolo zrejme zakázané, pretože tam chodievali policajti. Z jednej strany traja na koňoch, z druhej strany traja na motocykloch s prívesným vozíkom a rozháňali ich obuškami.

Rudolf Pinďák a Karol Menschy, Valonská ulica 26