Prvá Lurdská jaskyňa v meste je na Hlbokej

Dňa 11. februára 1858 sa v dovtedy neznámom meste Lurdy na juhu Francúzska zjavila Panna Mária iba štrnásťročnej Bernadette Soubirousovej. Zjavenia boli Vatikánom uznané za pravdivé a kult Panny Márie Lurdskej sa začal šíriť po Európe. Usídlil sa i v Bratislave.

Azda najznámejšou pamiatkou pripomínajúcou zázrak z Lúrd je Lurdská jaskyňa na Hlbokej ceste, postavená neďaleko bývalého pútnického areálu Kalvárie. Zakladaciu listinu podpísala 16. júla 1889 grófka Gabriela Szapáryová, ktorá sa zaslúžila aj o vznik Modrého kostolíka na Bezručovej ulici. Areál vznikol podľa vzoru jaskyne v Lurdoch. Za veľkej účasti pútnikov otvorili jaskyňu 15. septembra 1892 v bývalom kameňolome na Hlbokej ceste. V tento deň posvätili areál spolu so sochou Panny Márie Lurdskej, ktorú darovali robotníčky z bratislavskej textilnej továrne. Lurdská jaskyňa sa stala magnetom pre pútnikov.

Stovky veriacich sa tu stretli 15. februára 1945, aby prosili Pannu Máriu o ochranu pred blížiacim sa frontom v čase leteckých náletov. Bratislava bola veľkej skazy ušetrená a Bratislavčania sa prišli ochrankyni poďakovať na veľkej procesii 1. mája 1946. Asi 10-tisíc pútnikov došlo, aby sa zúčastnili na vysvätení novej sochy z carrarského mramoru od Františka Gibalu. Je kópiou pôvodnej sadrovej sochy, ktorá už bola v tom čase poškodená.

O milostiach, ktoré si tu mnoho veriacich vyprosilo, svedčí obrovské množstvo mramorových tabuliek po stenách jaskyne. Sú tu napísané vďaky, pozdravy či prosby venované Panne Márii. Výnimkou nie sú tabuľky vďaky za záchranu v prvej či v druhej svetovej vojne, vďaky za návrat z koncentračného tábora. Tabuľky pochádzajú z obdobia od samotného vzniku jaskyne až po dnes.

Juraj Kucharík
(Pokračovanie nabudúce)