V Erdödyho záhrade stojí Jurkovičova vila

Na území stredovekého mesta vo vnútornom opevnení ostávalo len málo miesta na záhrady. Okrem kláštorných záhrad františkánov a uršulíniek tam boli len malé záhradky pri rezidenciách kanonikov pozdĺž hradieb pri Kapitulskej ulici a záhrada za palácom De Pauly. Z bývalej kráľovskej záhrady na nároží Prepoštskej a Kapitulskej bolo už v 18. storočí zachované len torzo, aj to zastavali pred rokom 2000.

Viac miesta na záhrady bolo medzi vnútorným a vonkajším prstencom opevnení. Terasovitá záhrada grófov Pálffyovcov pod Hradom susedila so záhradou prepošta a len cestičkou bola oddelená od záhrady kláštora kapucínov. O kus ďalej zasa záhrada milosrdných bratov susedila so záhradou alžbetíniek. A od nej smerom k Špitálskej bráne sa pôvodne rozkladala záhrada grófa Wesselényiho, na ktorej postavili na začiatku 18. storočia komplex komendy križovníkov s červenou hviezdou (pri neskoršej Špitálskej ulici). Viac záhrad bolo smerom odtiaľ k Dunaju.

Ak chceli mať šľachtici - majitelia palácov v centre mesta - záhradu, museli získať pozemok ďalej za hradbami. Nasledovali príklad ostrihomských arcibiskupov, ktorí mali záhradu a letný palác už od začiatku 17. storočia východne od mesta (teraz palác Úradu vlády SR). Zo všetkých šľachtických záhrad 18. storočia sa v pôvodnom rozsahu zachovala len záhrada grófa Grassalkovicha.

Kolmo na jej východnú časť, nad dnešnou Štefánikovou ulicou, medzi Lermontovovou a Gunduličovou ulicou, sa od 60. rokov 18. storočia rozprestierala terasovito upravená záhrada grófa Erdödyho. Jednotlivé k juhu obrátené terasy boli navzájom oddelené múrmi s kamennými balustrádami a navzájom prepojené kamennými schodmi. Na najvyššej terase stál barokový záhradný pavilón s centrálnou sálou. Jej plafón bol ozdobený freskovou maľbou od viedenského maliara Maulpertscha. V záhrade stáli kamenné sochy mytologických postáv, kríky a stromy bývali zastrihované do geometrických tvarov.

Pred začiatkom 20. storočia neudržiavanú záhradu rozparcelovali. Zachoval sa len záhradný pavilón, ktorý stojí dodnes na vysokej terase nad ulicou Na brezinách. Parcely pri terajšej Lermontovovej (vtedy Güntherovej) ulici ostali dlhšie nezastavané. Až v rokoch 1923-1924 tam postavili päť víl podľa projektov architektov Dušana S. Jurkoviča a Václava Pacla. Jurkovič žil pred prvou svetovou vojnou s rodinou v Žabovřeskách pri Brne. Tam si postavil vilu v romantickou slohu pripomínajúcom vidiecku architektúru. V Bratislave si postavil vilu na pôde bývalej erdödyovskej záhrady (Lermontovova 23).

V modernej stavbe mestského typu použil prvky zo svojich starších projektov. Napríklad slávnostný salón na poschodí má valenú klenbu s motívom štukových rebier ako v zámku Nové Město nad Metují, ktorý prv reštauroval. Aj nábytok Jurkovič použil väčšinou zo svojich predchádzajúcich objektov. Štít vily, ako aj tympanon nad vstupným portálom sú ozdobené reliéfmi čerpajúcimi zo slovenskej a moravskej ľudovej ornamentiky.