Bratislavský futbal bol najlepší v ČSR

Po troch tituloch majstra a po ďalších štyroch rokoch sa NV Bratislava už pod menom Slovan a pod vedením „starého“ trénera L. Šťastného opäť uchádzal o prvé miesato v lige.

L. Šťastný prišiel k presvedčeniu, že WM systém už zostarol a treba ho oživiť taktickými variantmi, zabezpečiť viac obranu a posilniť aj stred poľa. Práve v tomto roku 1955 sa uvoľnil medzinárodný styk, čo otvorilo viacerým oči aj v Slovane. Nebolo už Venglára ani Balážiho, dokonca ani Reimanna, ale ostávali Schrojf, Tibenský, Gajdoš, Brehovský, Beňa, Čirka, Vengloš, Bíly, Jankovič, P. Molnár, Hančin. Vyšla z toho takáto základná zostava nového majstra: Schrojf - Beňa (Jankovič), Vičan, Čirka - Jajcaj, Benedikovič - Čurgaly, Vengloš, Tegelhoff (Bíly), P. Molnár, V. Hlavatý. Do kádra patrili aj E. Arpáš, J. Kováč a L. Steiner.

Chlapci vyhrali titul s dvojbodovým náskokom pred ÚDA Praha a so štvorbodovým pred Spartakom Sokolovo. Pripomeňme, že za víťazstvo sa vtedy dávali dva body. V súťaži hralo iba dvanásť mužstiev a celková bilancia mužstva bola 22 zápasov, 13 výhier, 5 remíz, 4 prehry, skóre 41:14 a 31 bodov. Víťazstvo bolo zaslúžené. Počas celého ročníka bolo mužstvo len štyrikrát mimo prvého miesta. Najčastejšie hralo v tejto zostave: Schrojf - Jankovič, Vičan, Čirka - Július Kováč, Benedikovič - Vengloš, Jajcaj, Bíly, P. Molnár, V. Hlavatý.

Tréner L. Šťastný, bývalý výborný hráč a reprezentant, mal zrejme najväčšie zásluhy na úspechoch belasého mužstva v týchto rokoch. K jeho spolupracovníkom patrili aj A. Bucla, S. Jačianský, Dr. I. Chodák i Dr. J. Baláži. V jednom z početných rozhovorov „Jim" takto zhodnotil úspechy: „Ešte po návrate z mexického zájazdu v roku 1948 sa dostal náš klub do nepriazne nadriadených zložiek. Hnevali sa, že sme odišli za hranice a dali nám to pociťovať. V roku 1953 sme sa dostali až ku koncu tabuľky, najmä preto, lebo nové bratislavské kluby Slávia a Červená hviezda potrebovali futbalistov a vrhli sa na našich hráčov. Vďaka zmodernizovanému WM-systému a vynovenej taktike sme však napriek všetkému rozhodovali zápasy pre seba. Poňatím hry sme sa stále snažili mať pred súpermi náskok. Veľa hráčov nám potom odišlo do novoustanovených jednôt, potrebovali sme čas na konsolidáciu. Podarilo sa to až roku 1955 a znamenalo to pre nás štvrtý titul. Novinári sa ma často pýtali, či nemohlo byť v tomto období úspechov aj viac. Vďaka za tie, čo sme dosiahli, ale urobili sme aj chyby. Najväčšia bola v tom, že sme hráčov nevyzbrojili lepšie po technickej stránke modernej hry. To zdržalo celkový vývoj. Museli sme rozvíjať techniku, taktiku i kondíciu, bez čoho by bolo úspechov menej. Nemali sme trvale ani univerzálnych útočníkov, ktorí dávajú hre pečať. Bratislavský futbal bol jasne najlepší v ČSR, dosiahli sme aj pekné pohárové úspechy, viacerí hráči sa stali reprezentantmi ČSR," uviedol tréner L. Šťastný.

Jozef Kšiňan, Igor Mráz
Z pripravovanej publikácie Belasá deväťdesiatka
(Pokračovanie nabudúce)