Bratislava zabúda na svojich rodákov

Dvadsiateho ôsmeho augusta 1940 sa v Bratislave narodil syn architektovi Christianovi Ludwigovi. Matka chlapčeka Susanna pochádzala z Rakúska, otec zo starej prešporskej vinárskej a obchodníckej rodiny.

Jeho predkovia žili niekoľko generácií na dnešnej Obchodnej ulici, v dome, ktorý sa až do zásahu bombového útoku v roku 1945 nachádzal v priestore prízemného pavilónu a parčíku pod hotelom Crowne Plaza (predtým Forum) pri Poštovej ulici.

Dieťa dostalo meno Christian po otcovi. V prostredí starej prešporskej evanjelicko-luteránskej rodiny meno úplne neobvyklé. Christian starší ho dostal pravdepodobne na želanie svojej matky Aurory, ktorá bola talianskeho pôvodu.

Architekt Christian Ludwig (1901-1967) bol v Bratislave veľmi dobre známy. Okrem radu rodinných domov a viliek nad mestom projektoval viacero reprezentačných objektov v centre mesta. O jeho schopnosti svedčia dodnes Lutherov dom na Palisádach (dnes sídlo Generálneho biskupstva evanjelickej cirkvi ausburgského vyznania na Slovensku), Obchodný dom Brouk a Babka (dnešný Dunaj na Námestí SNP 30), Ramharterov obytný dom, v ktorom bývala kaviareň Regina, pri vstupe na Michalský most (Hurbanovo námestie 7), ale najmä prvý bratislavský „mrakodrap" - Manderlov dom, ktorý postavil v spolupráci s architektom Ernestom Spitzerom, a ktorý bol v roku 1937 najvyšším domom v celej Československej republike.

Vo veľkom evanjelickom chráme na Panenskej ulici, ktorý pred rokom 1945 používal výlučne nemecký cirkevný zbor, a kde krstili otca aj syna Ludwigovcov (starý otec Carl pôsobil dlhé roky ako kurátor), stojí vynikajúci organ, ktorý architektonicky stvárnil Christian Ludwig. Ludwigovci sa čoskoro po narodení syna presťahovali do Lincu, kde architekt Christian Ludwig spolupracoval na projektovaní ríšskych diaľníc. Po skončení vojny sa už do Bratislavy nevrátili.

Syn Christian mladší vyrastal v povojnovom Rakúsku. Leto obyčajne trávil s rodičmi pri jazere Attersee, kde našiel nový domov. Chlapec bol mimoriadne nadaný, najmä na hudbu a spev, v čom ho rodičia radi podporovali. Od raného detstva rád a výborne kreslil. Od roku 1951 písal krátke literárne útvary, texty piesní, navrhoval divadelné scénické dekorácie. Vo Viedni na Vysokej škole užitého umenia (Hochschule für angewandte Kunst) vyštudoval architektúru. Nikdy sa ňou však neživil. Uplatnil sa ako veľmi úspešný maliar. Aj maliarstvo študoval vo Viedni, neskôr sa zdokonalil v Berlíne. Ako uznávaný európsky maliar prijal pseudonym Attersee podľa dedinky pri rakúskom jazere, kde sa definitívne usadil. Jazero Attersee lákalo umelcov už pred sto rokmi. Známe sú pobyty Gustáva Klimta a jeho súčasníkov, najmä letá, ktoré tam prežil so svojou švagrinou a priateľkou módnou návrhárkou Emiliou Flöge na začiatku 20. storočia.

Christian Ludwig Attersee sa stal v roku 1990 profesorom na Akadémii užitého umenia vo Viedni. V jeho tvorbe figurálno-symbolického experimentálneho dizajnu sa často objavujú erotické motívy. Všetky jeho diela sa vyznačujú pestrosťou použitej škály farieb.

Slovenská národná galéria prezentovala dielo Christiana Ludwiga Attersee v Bratislave v roku 2000. Na vernisáži bola prítomná aj jeho matka Susanna (+2003). Rodičia maliara (obaja zomreli v Rakúsku) odpočívajú na bratislavskom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne, v rodinnej hrobke spolu so starými rodičmi a ďalšími príbuznými.

Jeho otec navrhol voľakedy najvyšší dom v republike, on navrhol hádam najväčšiu mozaiku ako ozdobu fasády v strednej Európe. Vypuklá stredná časť budovy hotela na Mariahilferstrasse 78-80 vo Viedni, vysoká 5 podlaží, je pokrytá pestrofarebnou mozaikou. Realizovala ju firma Ignaz Dürr (na realizácii spolupracovali E. Macoritto a L. Petris) podľa návrhu profesora Attersee v roku 1996.

Hlavným motívom mozaiky je obrovská (štyri podlažia vysoká) postava nahého muža, ktorý v pozícii Atlanta nesie na pleciach z plochy mozaiky reliéfne vysunutú pologuľu žiariaceho slnka. Pod nohami Atlanta z fasády vyčnieva zemeguľa. Pred budovou sa medzičasom rozrástli mohutné stromy, obrovské umelecké dielo v pomerne úzkej ulici okoloidúci ani nevnímajú. Lepšie ho vidno len z ulice, ktorá je na budovu kolmá, aj to čiastočne zakryté neorezanými stromami. Pre hotel sa vo Viedni zaužívalo označenie „Atterseehaus".

Vo Viedni žili a pôsobili okrem Victora Tilgnera a Christiana Ludwiga Attersee, ktorému gratulujeme k 70 narodeninám, aj iní umelci - rodáci z Prešporku či Bratislavy. Medzilaborce sa chvália svojím „rodákom" Warholom, ktorý sa tam ani nenarodil, ani tam nikdy nebol. Bratislava na svojich rodákov akosi zabúda.

Štefan Holčík
FOTO - autor