21. Muff bol vynález pod ľudskú dôstojnosť

Najukrutnejší výmysel v detskej chlapčenskej móde v polovici XX. storočia boli pančuchové pásy (akési traky s pásom, z ktorých dolu viseli „pripínatká“ na pančuchy) a kožušinové muffy. Vám, ktorí ste sa vtedy narodili do chudobných pomerov, bolo hej!

No nás - deti v zámožných rodinách - obliekali v nedeľu do krátkych nohavíc, matrózskej blúzy a bielych pančúch! Pančucháče ešte vynálezcovia neobjavili (ony zanikli po ére Medicciovcov a za nášho detstva neboli ešte módnymi návrhármi vzkriesené). Museli sme chodiť veľmi znechutení v bielych pančuchách. V bielych v nedeľu. Vo všedný deň v pančuchách telovej farby. Boli to časy krutej neslobody.

Ach, ako sme my nenávideli pančuchové pásy! Ako sme závideli starším kamarátom, že už mohli nosiť pumpky s podkolienkami a poltopánkami! Nás - prvákov - obliekali mamy ako nejaké živé bábiky. Na hlavách kožušinové čiapky pod hrdlom uviazané šnúrou s brmbolcami. A keby len to! Namiesto rukavíc sme mali na dlhej šnúre cez krk prevesený muff! Rukavice už vymyslené boli - ale v mojom detstve akurát vyšli z módy! Dospelé slečny a panie sa mali dobre. Ony nemuseli mať kožušinový muff zavesený na krku. Nosili ho voľne v ruke. (Muff bol vlastne krátka rúra z kožušiny s podšívkou, v ktorej mal človek strčené ruky, aby mu neomrzli.) Jedným slovom - rýdzo babská záležitosť. Pre chalanov ponižujúce utrpenie.

Muff zavadzal pri guľovačke, plantal sa na krku pri naháňačke a keď ho človek hodil na šnúre za seba na chrbát - dievčiská vás za muff kmásali a kričali „hijó". Muff bol vynález pod ľudskú dôstojnosť! A to nám ešte dávali do muffu vreckovky, aby sme pri kýchnutí nezasoplili Dunajskú ulicu! Boli to ukrutné časy. Druhá svetová vojna sa síce skončila, ale bratislavský (lumpen)proletariát dvíhal hlavy a začal nám kožušinové muffy závidieť. Bol to jeden z vonkajších znakov prehnitej buržoázie.

No mohli sme my chalani zo zámožných rodín za to, že nám zámožní dospeláci navliekali muffy a biele pančuchy? Mohli sme za tmavomodré matrózky? Keby proletári vtedy pochopili, ako muffy nenávidíme (najradšej by sme im ich darovali ) - možno by všetko dopadlo inak a rozišli by sme sa po komunistickom puči vo februári 1948 v dobrom... No oni trvali na tom, že všetci máme nosiť montérky - aby sme sa neodlišovali od pracujúcich. (Milicionári mohli nosiť k montérkam aj samopaly. V tých časoch to bola taká obyčaj.)

Po rokoch sa vám musím priznať, že mi montérky - hoci som nebol pracujúci - prirástli ku srdcu. Človek sa nemusel komplikovane vyzliekať z pančuchového pásu, kožušinového muffu, z pumpiek, psídečiek, čipkovaných spodiek. Vrátil sa večer z krčmy domov a švacol sa v montérkach rovno do postele. Mne na proletárskej móde vyhovovalo, že nepoznala pyžamo. Sporiadanejší proletári, ktorí nechodili do krčmy, spali v červených trenírkach. Jedným slovom - na Dunajskej bolo vždy veselo!

Július Satinský