Vinohrady sa menili na stavebné parcely

Svah oproti hradnému kopcu, medzi terajšou Mudroňovou ulicou a Palisádami, býval až do dvadsiatych rokov obsadený vinohradmi. Len niekoľko parciel pri Palisádach bolo už na začiatku 20. storočia pretvorené na záhrady mešťanov.

V dvadsiatych rokoch, keď bol v meste nedostatok bytov, bolo pre majiteľov vinohradov výhodnejšie premeniť vinohrady na stavebné parcely a predať ich záujemcom o atraktívne bývanie s výhľadom na ruinu kráľovského paláca. Na svahu vytýčili cestu so zákrutami, ktorá ako serpentína stúpala k rezervoáru mestskej vodárne nad Hradom.

Pokus pomenovať komunikáciu „Národní cesta” sa neujal, hoci prvé plány na stavbu víl sú tak označené. Rozhodol skôr fakt blízkosti Hradu a ulicu pomenovali v roku 1921 Hradná cesta. V literatúre sa objavuje aj v českej forme „Hradní cesta”, čo je ľahko vysvetliteľné, lebo väčšina jej obyvateľov pred druhou svetovou vojnou bola českého pôvodu.

Keďže cesta mala niekoľko na seba v ostrom uhle nadväzujúcich úsekov, ukázalo sa ako lepšie ich od seba navzájom oddeliť a dať im samostatné mená. Dnes je to Koreničova (pred 1950 Mamatejova), Tvarožkova a Čelakovského. Tvarožkova dostala meno podľa dlhoročného riaditeľa Mestskej sporiteľne a prvého povojnového povereníka financií Tomáša Tvarožka (1892 - 1945). Ten získal medzi prvými stavebníkmi parcelu na prudkom svahu medzi terajšou Tvarožkovou a Dankovského ulicou a postavil si tam rodinný dom podľa projektu svojho brata Jura Tvarožka. Bratia pochádzali z Brezovej pod Bradlom.

Ich vzťah k rodnému kraju sa prejavil v použití motívu „žudra”, ako sa volá predstavanou hmotou zdôraznený vchod do ľudového domu na západnom Slovensku. Architektúra domu prezrádza veľa o pobyte architekta na Morave, v Prahe a vo Viedni. Svedčí aj o spolupráci Jura Tvarožka s Dušanom Jurkovičom a Milanom M. Harmincom.

Motív „žudra” pred Tvarožkovým domom je rozšírený na predstavanú predsieň s polvalcovou strechou, ktorá je pokrytá pôvodnými keramickými škridlami mimoriadne malých rozmerov. Zdá sa, že boli vyrobené na osobitnú objednávku práve pre tento objekt.

Polkruhová plocha v štíte „žudra” nad vstupnými dverami je vyplnená maľbou od Jaroslava Votrubu (1889 - 1971). Bol to maliar českého pôvodu, ktorý sa sem prisťahoval v roku 1919 a súčasne s Tvarožkom si staval rodinný dom na dolnom konci ulice (teraz Koreničova). Na Tvarožkovej vile použil motívy z ľudovej tvorby západného Slovenska (Skalica), vlastný dom ozdobil motívmi z českého a moravského folklóru (svojej vile dal meno „Hanačka”).

Kým Votrubove maľby na jeho vlastnom dome vďaka novému majiteľovi len nedávno zanikli, maľba na žudre Tvarožkovho domu, hoci už nepatrí jeho dedičom, ešte stále jestvuje. Keramická strecha nad žudrou je v zlom stave a aj na maľbe sa už prejavuje vek. Nakoniec - poveternostným vplyvom tam vzdoruje už viac ako 80 rokov.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus