Spomienkový album 01/1999

Palác na fotografii z konca 19. storočia patril v 16. až 18. storočí k najvýznamnejším profánnym stavbám mesta (okrem radnice). Najneskôr od 16. storočia v ňom bolo sídlo župy (komitátu) a v prípade potreby v ňom zasadali účastníci uhorského stavovského snemu.

V 18. storočí v jeho najväčšej sále hrávali aj kočovné divadelné spoločnosti, najčastejšie v talianskej a nemeckej reči. Keď sa na začiatku 19. storočia stala sídlom uhorského snemu prestavaná a rozšírená budova Uhorskej kráľovskej dvorskej komory (Michalská 1), používala sa stará budova postupne ako tridsiatkový úrad, kráľovský erár, daňový úrad, od roku 1880 tam bol umiestnený hlavný colný úrad.

Pôvodnú budovu, ktorú renovovali už v roku 1655, na čo kráľ Ferdinand II. prispel sumou 10-tisíc zlatých, a ktorú definitívne upravili za Karola III. okolo roku 1730, zbúrali po roku 1922. Po prvej svetovej vojne nebol záujem zachovať historický objekt, ktorý navštívili všetci uhorskí panovníci v 16. až 19. storočí. Že sa v budove pohybovali aj iné historické osobnosti, napríklad Joseph Haydn alebo Matej Bel, to vtedy nikoho nezaujímalo.

Na mieste postavili roku 1924 filiálku pražskej Zemskej banky. Stavbu realizoval architekt Evžen Linhard podľa projektu architekta Osvalda Polívku.

V budove na Laurinskej 10 boli byty a obchody. Banka pôvodne sídlila len v trakte pri dnešnej Gorkého ulici. Pri stavbe banky tu zriadili aj obchodnú pasáž, jednu z prvých v Bratislave.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer