Reťazový dom baróna von Brauneckera

Územie medzi areálom kráľovského hradu a mestom Prešporkom nepatrilo do právomoci mesta. Preto nemuseli majitelia domov na tomto území platiť mestu dane. Ak dostal niekto povolenie postaviť si tam dom, platil za to buď hradnému veliteľovi alebo kráľovi. Kráľ však obyčajne navždy odpustil dane šľachticovi, ktorému bol zaviazaný za nejakú službu.

Na území terajšej Zámockej, Židovskej a Žižkovej ulice vzniklo od konca 16. storočia niekoľko šľachtických sídel oslobodených od daní, slobodné šľachtické kúrie. Oslobodenie od daní súviselo s tým, že objekty neboli chránené ani hradnými, ani mestskými hradbami a v prípade nepriateľského útoku si ich obyvatelia museli majetok brániť sami.

Výsada oslobodenia od daní sa nevzťahovala na územie západného predmestia Prešporku, ktoré sa vyvinulo od stredoveku paralelne s tokom Dunaja pozdĺž cesty, ktorá smerovala k západnej mestskej bráne. Bolo to vydrické predmestie.

Hlavným uličným ťahom bola Veľká Vydrica (Grosse Weidritz), s ňou skoro rovnobežná bližšie k toku Dunaja bola ulica Malá Vydrica (Kleine Weidritz, neskôr Jiringerova a potom Prídavkova). Bolo to sídlisko remeselníkov, obchodníkov, rybárov, lodníkov, hostinských.

V poslednej štvrtine 18. storočia si na západnom konci Veľkej Vydrice, neďaleko miesta, kde prv stála Vodná veža (vtedy boli jej zvyšky ukryté v múroch neskôr postavených domov), postavil rozsiahly dom palácového typu cisársko-kráľovský dvorný radca, barón Anton von Braunecker. Jeho dom bol situovaný pod hradným kopcom (na rytine vpravo dole). Uličná hranica parcely bola mimoriadne široká, pôvodne tam asi stáli dva meštianske domy. Priečelie paláca bolo na poschodí rozdelené desatimi omietkovými piliermi s korintskými hlavicami na deväť polí, v ktorých boli vysoké okná s neskorobarokovým rámovaním. Prízemie bolo ozdobené vodorovnými omietkovými pásmi (pásovou rustikou), okná prízemia chránili bohato zdobené barokové mreže.

Napriek vysokej kvalite architektonického riešenia priečelia sa na paláci vyskytol prehrešok proti zásadám klasickej architektúry. Bohatý kamenný portál nebol umiestnený v strede fasády, ale v jej ľavej časti. V jeho osi nebolo na poschodí okno, ale pilier medzi dvoma oknami. Po stranách portálu sa tiahli kamenné stuhy zakončené hore aj dolu výraznými volútami, architektúra portálu pripomínala barokový oltár. Nad portálom sa dvaja malí kamenní puttovia hrali s dlhou zvlnenou stuhou.

Pred domom stáli nízke kamenné stĺpiky, pospájané železnou reťazou (ako pred Primaciálnym palácom). Preto ľud volal dom Kettenhaus - reťazový dom. Na ľavej strane domu bolo pôvodne západné ukončenie ulice. Bývala tam upevnená mohutná reťaz, ktorou bolo možné ulicu prehradiť po šírke.

Dom baróna Brauneckera mal dve nádvoria za sebou. Z podjazdu sa vľavo vstupovalo do priestranného reprezentačného schodišťa s pohodlnými kamennými stupňami, ktoré viedlo do salónov prvého poschodia. Klasicistická štukatúra ohraničovala na plafóne prázdne pole, ktoré bolo možno pôvodne vyplnené maľbou. Schodište bolo zo západnej strany osvetlené dvoma vysokými polkruhovo zakončenými oknami.

V zadnom nádvorí boli hospodárske priestory. K palácu patril ešte nepravidelný pozemok nad susednými domami, na ktorý bol prístup kamennou bránou zo Šťukovej ulice. Odtiaľ sa dalo dostať vozom aj na terasy nad palácom, ktoré vznikli úpravou pomerne prudkého svahu pod hradom. Na nižšej z terás bola úzka okrasná záhrada so skleníkmi a domčekom pre záhradníkov, na vyššej boli v lete rozmiestnené cudzokrajné stromy v kvetináčoch. Na pravej (východnej) strane záhrad stála vežovitá stavba, záhradný pavilón v maurskom slohu, z ktorého ľudová tradícia urobila mohamedánsku mešitu.

Brauneckerovci vymreli v 19. storočí. Ich palác (na prelome 19. a 20. storočia majetok grófa Billota) zbúrali v 70. rokoch 20. storočia. Pritom sa bez výskumu a bez dokumentácie zničila celá predpokladaná výzdoba miestností prvého poschodia. Fragmenty v Bratislave jedinečného kamenného portálu sa mali uložiť v Mestskom múzeu. Železná mreža schodišťa bola dočasne použitá ako ozdoba podbránia na Hlavnom námestí 2. Na mieste reprezentačného priečelia paláca sa dnes nachádza vozovka cesty od Nového mosta smerom na Karlovu Ves.

Štefan Holčík
FOTO - archív