11. Z Malej stanice sme cestovali do Petržalky

Uprostred mesta, kúsok za dolným koncom Dunajskej ulice bola bratislavská Malá stanica. Stanička ako vystrihnutá zo starých amerických grotesiek.

Ešte v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch viedli krížom cez mesto koľajnice k Dunaju a cez železničný most. Poslednou zástavkou osobných vlakov smerom na Viedeň bola Malá stanica za Ondrejským cintorínom. Bola to štýlová prízemná budova z devätnásteho storočia s perónom, staničnou reštauráciou a tradičnými starými gaštanmi okolo.

Ponad ulicu Mlynské nivy viedol železničný nadjazd pre peších. Bol celý zo železa, schody mal drevené a pre nás - chlapcov z  Dunajskej ulice znamenal vyhliadkové miesto. Dlhé chvíle sme postávali hore pri zábradlí a pľuli na medzinárodné vlaky. Najčastejšie nás naháňal trafikant spod nadjazdu. Mal najmenšiu trafiku na svete rovno pod schodmi - murovaný domček s udržiavanou záhradkou. Keď sme šli okolo, vždy sme kričali „Domček, domček, kto v tebe býva?“ – „Já, bohavášho, vy darmožráči, naničhodníci...“ vyvalil sa trafikant z trafiky a bežal za nami s palicou na zatváranie rolety na obchode. Taká palica mala na konci hák - takže sme vždy hore schodmi na železný most pridali do behu.

Na Malej stanici bolo veselo dlho do večera. Znela harmonika, na peróne sa čulo obchodovalo a doteraz je mi ľúto, že tá saroyanovská stavba zmizla. Najprv sa stalo železničné nešťastie. Niekedy začiatkom šesťdesiatych rokov sa vykoľajil pri Malej stanici vlak a narazil do železničného nadjazdu. Ešteže sme v tej chvíli blicovali niekde inde...Zmizol most, trafika, záhradka, gaštany a napokon po rokoch aj celá Malá stanica. Teraz je neďaleko tých miest veľká autobusová stanica - pre dnešných chlapcov okno do veľkého sveta.

Romantické na tej Malej stanici bolo to, že ste si skutočne mohli kúpiť lístok do stanice Petržalka. Ďalej nie. Ďalej už boli hranice s Rakúskom, západná hranica tábora mieru. Ďalej už ste mohli cestovať len s cestovnou doložkou. Cestovný pas nestačil. Musela byť aj doložka, aj dolárový prísľub, pečiatka ROH, KSS, ČSM atď. To všetko mohol získať len bezúhonný plnoletý občan. Chlapci z Dunajskej ulice neboli ani plnoletí ani bezúhonní a tak si kupovali za 40 halierov lístok na vlak do Petržalky. Viete, čo to bolo, prejsť ponad Dunaj v kupé III. triedy? To bol veľkopanský kúsok! Aj na záchod sa vo vlaku na dunajskom moste dalo stihnúť, aj pozrieť z vlaku nábrežie.

Na čierno sme necestovali - na tom sme si my z Dunajskej ulice veľmi zakladali. Čierni pasažieri boli z Jakubáku a od kablovky. Malá stanica na Mlynských nivách stála na svojom mieste  ešte zopár rokov, aj keď už nešli okolo nej nijaké koľajnice. Občas sa sem nasťahovali filmári, keď nakrúcali dobový film, v ktorom ukazovali starobylú Malú stanicu. Vlak už ukázať nemohli. Už tam nijaký nechodil. Namiesto koľajníc tam teraz do noci svetielkujú modré neóny bratislavského bankového mrakodrapu. Harmonika stíchla. Chlapci z Dunajskej sa rozpŕchli do sveta (financií).

Július Satinský