Fasáda domu pripomína mech harmoniky

V prvom desaťročí 20. storočia sa začalo ukazovať, že umelo a umelecky vytvorený sloh, ktorý je dnes známy pod menom secesia, nie je tým najlepším riešením.

Jeho dekorativizmus sa mnohým nepáčil, považovali za neprirodzené, ak sa stavby postavené modernými metódami a z nových stavebných materiálov „oblepovali“ secesnou ornamentikou.

Iným sa zase nepáčilo, ak boli príliš priznané konštrukčné prvky napríklad železné stĺpy či betónové steny. Istá skupina umelcov sa snažila nájsť východisko v slohu, ktorý pripomínal prírodné kryštály rôznych látok. Napriek tomu, že kryštály nemusia mať vždy tvar kocky, tento smer dostal meno kubizmus. Zdá sa, že prvé príklady kubistickej architektúry vznikli vo Francúzsku a v Belgicku, najväčšiu slávu však po mnohých desaťročiach získal  český kubizmus. Desiatky vynikajúcich príkladov českej kubistickej architektúry možno obdivovať v Prahe, v Hradci Králové, v Pelhřimove, v Pardubiciach či v Znojme. Český kubizmus je literárne výborne spracovaný, českí historici umenia ho prezentovali na viacerých výstavách v cudzine.

Po prvej svetovej vojne zasiahol vplyv pražskej školy architektúry aj na Slovensko a do Bratislavy. Zásah nebol nijako výrazný. Zvláštne je, že dve bratislavské stavby, ktoré nesú aj znaky českého kubizmu, sú diela absolventa budapeštianskej techniky, architekta Artúra Szalatnaia (Slatinského), synagóga ortodoxnej náboženskej obce na terajšej Heydukovej a dom lekárnika Kempného na Radlinského ulici.

Raritou Bratislavy je nenápadný dom na pomerne neznámej Ľadovej ulici. Oblasť medzi Šancovou ulicou a železničnou traťou bývala do tridsiatych rokov osídlená najmä menej majetnými vinohradníkmi, železničiarmi, remeselníkmi. Hneď pod stanicou vznikol v 20. rokoch na mieste zrušenej konzervárne komplex železničiarskych obytných domov, nižšie už na začiatku storočia sociálne byty známe ako „desať domov“, hoci ich nakoniec postavili o niečo viac. Ešte nižšie smerom k Blumentálskemu cintorínu stála od začiatku storočia Schulpeho kolónia s pomerne chudobným obyvateľstvom.

Ľadová ulica bola typickou predmestskou ulicou s radovou zástavbou z prízemných domov. Parcela domu číslo 10 bola pravdepodobne dovtedy nezastavaná. Okolo roku 1922 tam postavili prízemný dom, o niečo dlhší než susedné domy. Staval ho zrejme niektorý staviteľ, prisťahovaný z Čiech. Priečelie domu na rozdiel od ostatných domov v ulici nie je priamočiare, ale skomponované zo šikmo postavených plôch, ktoré sa navzájom stýkajú vo vertikálnych hranách, takže fasáda pripomína úsek mechu harmoniky. Do takého múru sú vložené pomerne obyčajné široké okná v ostro vyčnievajúcich rámoch a vstupná brána. Ostenia sú zdôraznené tmavšou farbou (pôvodná farebnosť zanikla), rovnako ako podstrešná rímsa, ktorá vďaka vertikálnym líniám na fasáde vytvára motív ostrej vlnovky. Nad podstrešnú rímsu vyčnieva štít pozostávajúci zo štyroch trojuholníkových plôch. Týmto štítom získal dom akúsi osobitnú eleganciu a nápadne sa odlíšil od všetkých iných stavieb v ulici. Možno bol, alebo mal byť, do štítu zakomponovaný nápis, alebo firemný znak majiteľa domu.

Fasáda domu je len slabým odvarom pražského kubizmu. Zďaleka pripomína stavby architektov Gočára, Janáka, Chochola. Jej projekt určite nebol podpísaný žiadnym slávnym menom. Dom nie je zapísaný do zoznamu pamiatok. Aj táto fasáda by však mohla patriť medzi pamätihodnosti mesta.