Rivalita chlapcov z predmestských kolónií

V tejto východnej časti Bratislavy bolo niekoľko robotníckych kolónií a tiež úradníckych štvrtí. Okrem kolónie Hubertových domov bola podobná Klingerova kolónia.

Mala síce trochu odlišné riešenie zástavby ako Hubertove domy, ale boli tu tiež bloky domov s niekoľkými poschodiami, ktoré tvorili uzavretý celok s dvormi. Je samozrejmé, že mládež bola hrdá na svoju kolóniu. Vznikla určitá sociálna väzba medzi deťmi a mládežou v každej kolónii, napriek tomu, že sa aj v každej kolónii vytvorili súperiace skupinky. Všetci boli však zajedno, ak išlo o „nepriateľa“ zvonka. Stačila často malá iskra, aby vznikol požiar.

Jedného slnečného odpoludnia došlo k takémuto stretnutiu. Chlapci z „Klingerky“ išli zo školy pešo okolo „Huberthausu“, kde postávali domáci mládenci. Začali na seba pokrikovať,  až vznikla naháňačka, kde „klingeráci“ aj niečo utŕžili. Tí si to nenechali pre seba a doma zverbovali posilu, aby si mohli s „huberťákmi“ vyrovnať účty.

Asi 10-15 „Klingerákov“ sa zadrapilo do 3-4 „Huberťákov“ postávajúcich na ulici. Tí však v momente vyhlásili poplach, a tak sa k žiakom a študentom pripojili aj starší učni. Nastal neľútostný boj. Päste, palice, neskôr hrudy zo zoraného poľa a nakoniec aj skaly, ktoré sa tam našli. „huberťáci“ poznajúc terén, tlačili „klingerákov“ k plotu, až ich vytlačili na lúku mimo svojho areálu. Potom sa boj obmedzil iba na slovné súboje a hádzanie hrúd, driev a skál cez plot. Tak sa stalo, že Franci, jeden z našich, bol tesne pri plote, za ktorým stál jeden z protivníkov. Ten videl cez drevený plot, že tam niekto stojí, tak prehodil skalu tak, že nešťastne trafil Franciho do hlavy. Franci padol zaliaty krvou. Na veľký krik sa boj skončil a „klingeráci“ ušli. Zhŕkli sme sa okolo raneného a podopierajúc sme ho rýchlo dopravili domov.

Franciho rodičia bývali v Hubertových domoch v prostrednom dome, kde na prízemí boli vchody do troch bytov a schody do bytu na poschodí, kde bývali Schreiberovci, ktorí mali obchod s miešaným tovarom. Predstavovali spolu s Adorianovcami, majiteľmi  krčmy, miestnu honoráciu. Prišli sme tam s veľkým hurhajom, celí vzrušení nad nehodou a záplavou krvi, pretože rana na hlave silno krváca.

V susedstve Franciho rodičov však bývala robustná suseda, ktorá na náš krik vyšla s nemluvňaťom v rukách. Vynadala nám, že jej budíme dieťa. My sme boli tak silne vzrušení, že sme sa ani potom neutíšili. Druhý raz už vybehla sama bez dieťaťa. Keďže znovu neuspela a my sme sa neutíšili, vybrala svoje mohutné ňadro a oboma rukami ho stisla. Ostriekala nás spŕška materského mlieka. Zostali sme úplne zmrazení a vo väčšom šoku než chudák Franci. S ešte väčším krikom sme sa dali celkom vykoľajení na útek.

Milan Ružička
(Pokračovanie nabudúce.)

Chlapci z predmestia