Vedeli ste? V Petržalke nemusíte najbližšie tri týždne za parkovanie platiť
VZN o dočasnom parkovaní motorových vozidiel v týchto dňoch neplatí. Stratilo totiž účinnosť 30. apríla a schvaľovať nový návrh budú poslanci až v piatok 7. mája.
Zdroj: ac
Štart celomestskej parkovacej politiky v Bratislave sa posunul na 1. október tohto roku, no viaceré mestské časti už dlhšie testujú vlastný systém, ktorý zvýhodňuje rezidentov. V spolupráci s magistrátom navrhli tiež lokality, kde by sa mohli stavať parkovacie domy či nadstavovať parkoviská. Ako riešia situáciu v Petržalke, Ružinove, Karlovej Vsi či Dúbravke?
Petržalka, ktorá je najväčšou mestskou časťou v Bratislave, spustila pilotný parkovací systém v novembri 2019, čím významne pomohla domácim, ktorí po príchode z práce často nemali kde zaparkovať. V systéme bolo už po roku zaregistrovaných približne 39-tisíc áut - koľko je parkovacích miest? „Podľa passportu z roku 2014 sa na území našej mestskej časti nachádza 26-tisíc parkovacích miest. Po nedávnom získaní parkoviska na Budatínskej ulici do našej správy k nim pribudlo 108 nových miest,“ uviedla hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.
Chýbajúce parkovacie miesta chce Petržalka riešiť aj nadstavbami v rámci parkovísk. Po komunikácii s hlavným mestom ich navrhla napríklad na Budatínskej a Šintavskej ulici či na frekventovaných miestach počas dňa ako je Jungmannova ulica neďaleko obchodného centra. „Finálny výber konkrétnych lokalít zatiaľ nie je známy, stále sme v procese rozhodovania,“ doplnila Halašková.
Mestská časť uvažuje nad nadstavbou parkoviska aj na Jungmannovej ulici.
Niekoľko rokov sa tiež chystá výstavba štvorpodlažného garážového domu s 230 parkovacími miestami na Vavilovovej ulici. No len nedávno, vo februári tohto roku, mestskí poslanci schválili odstránenie betónovej plochy, na ktorej má objekt stáť. Až po zabezpečení búracieho povolenia môže stavebný úrad v Petržalke pokračovať v konaní a vydať stavebné povolenie. Mimochodom, viacerým obyvateľom lokality sa zámer postaviť parkovací dom do vnútrobloku nepozdáva a podpisujú petíciu proti... Parkovací dom je v pláne aj v lokalite Janíkov dvor - má sa stavať spoločne s mestským domom určeným na nájomné bývanie.
Parkovisko na Vavilovovej ulici má nahradiť garážový dom s 230 parkovacími miestami.
Vlastný parkovací systém hodnotí mestská časť ako funkčný, prehľadný a jednoduchý. „Podarilo sa nám čiastočne uvoľniť parkovacie kapacity pre Petržalčanov vo večerných hodinách a presunúť iných vodičov z parkovísk pri bytových domoch na menej atraktívne miesta,“ konštatovala hovorkyňa. A je tu aj ďalšie plus: „Prvýkrát od roku 1993 mala Petržalka na konci roka viac obyvateľov ako na jeho začiatku, čo prinesie mestskej časti väčšie príjmy z podielových daní v sume cca 150-tisíc eur.“
Ružinov má zatiaľ v prevádzke iba jednu malú zónu regulovaného parkovania, a to v lokalite 500 bytov na Nivách. V rámci nej je zaevidovaných približne tisíc rezidentov. „Presný počet miest v zóne nie je možné povedať, keďže parkovanie je riešené formou parkovacích pásov a miesta vo vnútroblokoch nie sú vyznačené. Do vnútroblokov je regulovaný vjazd ´okrem rezidentov´. Po viac ako ročnom fungovaní ale konštatujeme, že parkovacích miest v zóne je dosť, počas celého dňa majú rezidenti kde zaparkovať. Samozrejme, nemusí to byť priamo pri ich dome, ale vždy v dostupnej vzdialenosti,“ priblížila hovorkyňa Ružinova Tatiana Tóthová.
V lokalite 500 bytov na Nivách sú pri parkovaní zvýhodnení rezidenti.
V Ružinove je po Petržalke v rámci Bratislavy najviac bytov, takmer 45-tisíc (v Petržalke približne 48 600). Ako je to s počtom parkovacích miest? „Naša mestská časť má ukončené analýzy pre oblasť Nív, aktuálne sa spracúvajú lokality Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň. Z dostupných údajov sa zatiaľ javí, že po zavedení regulácie bude dostatok parkovacích miest pre rezidentov,“ uviedla Tóthová. Parkovanie dochádzajúcich, najmä z oblastí mimo Bratislavy, sa musí podľa jej slov prioritne riešiť záchytnými parkoviskami na okraji mestskej časti.
Aj v Ružinove plánujú nadstavbu niektorých parkovísk, prípadne výstavbu parkovacích domov. Kde by mohli byť hovorkyňa nekonkretizovala s tým, že všetko je zatiaľ v štádiu projektových príprav. Podľa medializovaných informácií ide asi o 10 miest, medzi ktorými by mala byť Rumančekova ulica či parkovisko pri Štrkovci.
Parkovacie miesta často zaberajú aj vraky, ako napríklad tento na Komárnickej ulici v Ružinove.
Doterajšie skúsenosti s parkovacím systémom hodnotí mestská časť pozitívne. Spokojní sú aj rezidenti, ktorí majú výrazne lepšie možnosti nielen pri parkovaní, ale aj pri pešom pohybe či jazde na bicykli v rámci zóny. „Zároveň však treba povedať, že vozidlá nerezidentov sa presunuli do iných častí Ružinova, preto sa venujeme aj ďalším lokalitám,“ uzavrela Tóthová.
Karlova Ves zaviedla dve zóny rezidentského parkovania, zónu Silvánska a zónu Veternicová, čo oceňujú najmä Karlovešťania, ktorí bývajú v blízkom okolí. „Zóny sú založené na striedaní časových pásiem. Počas dňa do 18. h sú parkovacie miesta voľné a slúžia všetkým. Nočné parkovanie je určené najmä rezidentom príslušnej zóny. Na našich sídliskách je totiž problémom nočné parkovanie, nie denné,“ vysvetlil hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes.
Problémom Karlovej Vsi je nočné parkovanie, nie denné.
Počet určených miest v zóne Silvánska je 639 (z toho 37 pre voľné parkovanie), kariet vydali 1 103. V zóne Veternicová je 816 určených miest (z toho 87 pre voľné parkovanie) a počet vydaných kariet je 1 620. „Ako v každej mestskej časti, tak aj v Karlovej Vsi je nedostatok parkovacích miest. Ulice nevieme nafúknuť, ale projektmi organizácie dopravy vieme regulovať spôsob a možnosti parkovania,“ doplnil Heldes.
V Karlovej Vsi aktuálne pripravujú nadstavbu parkovacieho domu na Ulici Ľudovíta Fullu. „Po získaní všetkých potrebných povolení by sme chceli začať s nadstavbou koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka. V spolupráci s hlavným mestom chceme pripraviť aj ďalšie projekty parkovacích domov, ktoré ľudia žiadajú,“ informoval hovorca.
Dúbravka eviduje podľa analýzy spoločnosti Elmolis z vlaňajšieho septembra 7 300 vozidiel, ktorých majitelia majú v tejto mestskej časti trvalý pobyt. Oficiálnych dostupných parkovacích miest je 9 070, pričom podľa spomínanej analýzy chýba 1 080 parkovacích miest tak pre rezidentov, ako aj pre ľudí, ktorí sem pravidelne dochádzajú. „Rezidenti z mestskej časti obsadzujú len 56 percent parkovacích miest, zvyšok využívajú obyvatelia iných mestských častí a mimo Bratislavy,“ vysvetlila hovorkyňa Dúbravky Lucia Marcinátová.
Ešte v roku 2017 predstavili Dúbravčanom projekt parkovacieho domu na Trhovej ulici, obyvatelia v okolí vtedy stavbu odmietli.
V tejto mestskej časti funguje systém vyhradených parkovacích miest, Dúbravčania ich majú k dispozícii 1 825, ročný poplatok pre fyzické osoby je 293,40 eura, pre ZŤP 43,80 eura a pre podnikateľov 466 eura.
Čo sa týka nadstavby parkovísk či výstavby parkovacích domov, mestská časť podľa Marcinátovej aktuálne nič nepripravuje, všetko je v plánoch hlavného mesta. Na zavedenie parkovacej politiky sa však Dúbravka pripravuje už niekoľko rokov postupným rozširovaním parkovacích miest a ich vytváraním na vhodných polohách zo zatrávňovacích ekologických tvárnic. „Mestská časť v rokoch 2016 až 2020 postupne vytvorila 556 parkovacích miest v lokalitách po celej Dúbravke. Pri zriaďovaní parkovacích miest zámerne vyberali také plochy, pri ktorých nemuseli miestam ustupovať stromy a zeleň,“ uviedla hovorkyňa.
(ac)