V Bratislave sa rozmáha autoturistika

Snáď je jedno, či som sa v Bratislave narodil, alebo nie, ale som na svoje mesto hrdý a milujem ho tak ako celú svoju vlasť.

Vždy som sa zamýšľal, keď som bol malý, kam sa stále tí dospelí tak ponáhľajú, nevedel som to pochopiť. Ale postupom času ma vír života vo veľkomeste stiahol a ani som to nespozoroval a už sa ponáhľam aj ja. O to viac ocením, keď môžem na chvíľu vydýchnuť. Jedným z mojich najobľúbenejších spôsobov oddychu je aj prechádzka lesom.

Pred niekoľkými rokmi sme s partiou nasadli na električku, ktorá nás odviezla do Rače a odtiaľ sme sa vydali na nie príliš namáhavú túru na Červený kríž, Pánovu lúku alebo Severku. Mali sme to tam pochodené krížom-krážom a bolo nám krásne. Turistov sme stretávali, ale našťastie tí vyznávali rovnaké hodnoty turistiky ako my. Poslednú aprílovú sobotu tohto roku sme sa dohodli ako za starých čias, na „račku“ na zastávke električky.

Takisto nás odviezla do Rače a my sme vystúpili s ďalšími turistami a za pekného počasia sme sa tešili na prechádzku horami a na to, ako si uvaríme náš obľúbený guláš. Ale hneď po pár metroch, ako sme opustili chatovú oblasť sa nám úsmev z tvárí začal vytrácať. Bratislavčania majú nový spôsob turistiky. Vyvezú sa autom kdekoľvek do lesa, vybalia svoju mobilnú domácnosť, pustia rádio a psov a majú výlet ako vyšitý. Ja proti tomu nemám nič, veď nie každému sa chce šliapať do kopca, ale teraz je taký stav, že autá sú úplne všade a naozaj sa nedá nikde posedieť.

Je to žalostné, že sa nevie nájsť istý kompromis, kde by boli určené miesta, na ktoré je povolené prísť autom a zároveň miesta, kde by boli namontované závory a keď sa na ne chce človek dostať, musí sa trochu prejsť. Je mi z toho smutno, pretože som zažil okolie Bratislavy bez áut a bolo oveľa krajšie a útulnejšie.

Ing.Erik Hűbner, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA