Treba vychádzať aj z názvov jestvujúcich bratislavských mostov, ktoré sú neutrálne

Predovšetkým sa chcem vyjadriť k uverejnenému návrhu, že tento most by mohol niesť meno T. G. Masaryka. Aj som chvíľu váhal, či nejde o silvestrovský vtip, no z toho, ako poznám slovenskú politiku a prevládajúce spôsoby, usúdil som, že to niekto asi myslel vážne. Nuž - na tomto fakte hádam najlepšie vidno, o koľko zaostáva priemerný Slovák za priemerným Európanom.

Predovšetkým - sebavedomý Európan si váži sám seba a nemá preto potrebu skrývať sa za iných. Neviem prečo už potom nepadol návrh nazvať ho napríklad mostom Márie Terézie - veď aj to bola naša panovníčka, a to už by bol ozaj „nóbl“ názov! A potom - určite každý priemerný Európan pozná svoje dejiny lepšie, ako je to, žiaľ, v súčasnosti na Slovensku, kde ľudia v širšom meradle ešte stále nestačili odstrániť následky dlhoročnej komunistickej devastácie, aj keď už občas vychádzajú aj knihy historikov nepoznačených boľševizmom.

Tento návrh však v sebe neodráža len neznalosť vlastnej histórie, ale ešte viac ukazuje na pretrvávajúce boľševické spôsoby. U nás totiž každá skupinka snaživcov, len čo má možnosť nejakého rozhodovania, všetko robí výlučne podľa svojich úzko stranícky pristrihnutých názorov a ostatní sú pre nich menej ako nič. Jednoducho - všetko treba prevalcovať. Aj v tomto konkrétnom prípade úplne absentuje demokratická kultúra spôsobov. Dotyčnému navrhovateľovi (navrhovateľom) zrejme ani nedôjde, že takýto názov je zbytočne konfliktný, pre veľmi veľa občanov dokonca neprijateľný. A keď už tu také názory sú, demokrat ich musí rešpektovať, aj keď s nimi nesúhlasí. Ospravedlňujem sa za otrepanú metaforu, ale keďže mosty sú tu na spájanie, ani názov by nemal rozdeľovať, navyše, keď ako píšete, ide o jednu z dominánt Bratislavy. Ostáva len dúfať, že politická a kultúrna negramotnosť nebude zase raz sláviť víťazstvo.

Čo sa týka hľadania nového názvu, osobne sa necítim povolaný dávať nejaký konkrétny návrh, no napriek tomu si dovolím uviesť pár technicko-praktických poznámok, ktoré by výberová komisia mohla zohľadniť.

Keďže nejaká solídnejšia diskusia o našej minulosti za celospoločenskej účasti nie že sa neuskutočnila, ale sa ešte ani len nezačala, stále prevláda hystéria nad históriou. Vyhýbal by som sa preto všetkým historickým názvom, čo len náznakovo spojeným s obdobím, na ktoré nie je bezkonfliktný názor. Aj samotný prístup k názvom nemusí byť len nacionalisticko-historický, v štýle 19. storočia. V našom okolí sú síce hlavné mesta, ktoré takého názvy uprednostňujú, napr. Praha či Budapešť, no sú iné - za príklad si zoberiem bývalé imperiálne veľkomesto Viedeň či európsky historický Bern, kde majú mosty názvy podľa priľahlej mestskej lokality. Aj v našom prípade by som sa prihováral za podobný postup. V neposlednom rade treba vychádzať aj z názvov jestvujúcich mostov, ktoré sú vzácne neutrálne a ktoré nahradili pochybné politické názvy. Podľa lokality už je nazvaný Prístavný most, a most Lafranconi má taktiež svoj názov odvodený predovšetkým od danej lokality a nie od konkrétneho mena.