V Bratislave chýbajú prepojky medzi cestami

Každodenný chaos na hlavných výpadovkách Bratislavy by bol podstatne odľahčený, keby medzi nimi jestvovali často krátke štvorprúdové rýchlostné komunikácie ako prepojky.

Najlepším príkladom je zbytočne preťažená Vajnorská ulica na jednej strane a Račianska so Žitnou a Púchovskou ulicou na strane druhej. Autá z jednej či z druhej vetvy mesta sa už roky môžu dostať do tesne ležiacej lokality len cez úzke hrdlo, ktoré predstavuje prejazd cez súčasný Istrochem. Táto prepojka je navyše nevhodne lokalizovaná priamo cez bývalé podnikové sídlisko.

Ďalšou alternatívou pre bratislavských vodičov je už len komplikovaný prejazd cez Východné nábrežie (Rendez) a cez starú Raču. Určitým paradoxom celej absurdnej situácie je, že o niekoľko tisíc metrov v smere na Senec bola pomerne veľkoryso navrhnutá križovatka na mieste dotyku medzi Vajnorskou a Starou Vajnorskou so zámerom výhľadovo ju prepojiť s Peknou cestou. Tento nerealizovaný zámer sa rokmi ukazuje ako pálčivý. A pritom pri pomerne nízkych nákladoch by mohol plniť funkciu predstupňa pre pripravovaný východno-západný obchvat mesta. Celé riešenie má však zopár citlivých miest - prechod ponad železničnú trať Bratislava - Trnava, pretože ide o medzinárodný železničný ťah s projektovanou rýchlosťou 160 km/h, vstup do najväčšej slovenskej záhradkárskej komunity, ako aj radikálne úpravy zatiaľ pomerne jednoduchej križovatky na Peknej ceste.

Každá cesta mestského významu postavená podľa platných štandardných parametrov je významným architektonickým prvkom metropoly. Ak označíme túto časť za pomerne zanedbanú, ide v každom prípade o veľmi slabý výraz. Chýba jej infraštruktúra a aspoň základná urbanistická vízia do najbližšej budúcnosti. Realizácia tejto rokmi odkladanej stavby by okamžite oživila túto mŕtvu časť mesta. Azda naši komunálni politici pred novým volebným obdobím na tento staronový boľavý dopravný problém až nadmestského významu opäť nezabudnú.

Ing. Miro Dolnák, Bratislava
LIST ČITATEĽA