Neexistuje alternatívna doprava

Katastrofálna dopravná situácia, ktorá sa v Bratislavu prejavila na začiatku školského roku sa dá zlepšiť jedine rozvojom MHD alebo infraštruktúry. Na obe riešenia však zatiaľ chýbajú peniaze.

Podľa vedúceho odboru dopravy a cestného hospodárstva Krajského úradu v Bratislave Tomáša Fábora čiastočné zlepšenie prinesie ukončenie ďiaľničného obchvatu Mierová - Senecká v roku 2002. Rozumnejšie by však podľa neho bolo investovať do MHD, čím by sa obmedzila automobilová doprava. Spôsobov je viac: vytvoriť samostatné jazdné pruhy pre MHD, zaviesť svetelnú signalizáciu uprednostňujúcu MHD, rozšíriť komunikácie, investovať do koľajových električkových tratí či vybudovať metro, čo je najefektívnejší spôsob hromadnej prepravy ľudí.

Podobne sa vyjadril aj námestník primátora František Dej, ktorý tvrdí, že situácia sa môže zlepšiť len prísunom peňazí do Dopravného podniku. Narážal pri tom na výstavbu metra, o ktorej sa opäť začalo intenzívne uvažovať začiatkom 90 rokov. Kým v roku 1991 vychádzala cena komfortného riešenia projektu na 13,5 miliardy korún, v súčasnosti sa náklady na okresanejší projekt odhadujú na 18 až 19 miliárd, pričom komfort stavby išiel dole až o 30 percent. Ak by sa magistrát rozhodol pre rekonštrukciu MHD, len oprava električkových tratí by si vyžiadala 900 miliónov korún. Podľa F. Deja v Bratislave zatiaľ neexistuje alternatívna doprava k osobnej automobilovej doprave. S tým súvisí aj súčasný stav, keď je komunikačný systém hlavného mesta značne poddimenzovaný.