Majú čipové karty vôbec nejakú výhodu

Dopravný podnik s účinnosťou od 18. septembra zmenil zavedený systém tarifného vybavenia cestujúcich používajúcich predplatné cestovné lístky a s ním, samozrejme, aj spôsob ich kontroly.

Držitelia čipových kariet už pri kúpe „mesačníka“ nebudú dostávať obvyklý kupón s ochrannými znakmi, ale namiesto neho dostanú potvrdenie o zaplatení slúžiace ako doklad pre daňový úrad, nie však pre kontrolujúceho revízora. Všetky potrebné údaje totiž pracovníčka DP zapíše do samotného čipu karty. Revízori potom budú chodiť  s prenosnými čítačkami kariet, ktoré im prezradia, kto má platný časový kupón a kto nie.

Predstava, že svoju vlastnú IČK budem musieť na niekoľko sekúnd pustiť z rúk a nechať napospas nevyspytateľnému revízorovi, mi nie je ani trochu sympatická. Vôbec im totiž nedôverujem a som si istý, že keď bez mihnutia oka dokážu vyberať „lacnejšie pokuty“ do vlastného vrecka, nie je pre ich svedomie žiadnym problémom nájsť si nejakú malichernosť a zhabať kartu každému, kto sa im znepáči napríklad preto, že využije svoje právo a požaduje, aby mu revízor dal k nahliadnutiu svoju identifikačnú kartu. Záznam na čipe karty bude na rozdiel od papierového kupónu oveľa citlivejší na rôzne druhy poškodenia a pokojne sa vám môže stať, že jedného pekného dňa zistíte, že vaša karta je neplatná a cestujete načierno, aj keď ste zaplatili.

V tejto súvislosti sa čoskoro môže stať zaujímavou aj ponuka tzv. nekonečných kariet. Šikovných ľudí, ktorí čoskoro prekuknú systém, je naozaj dosť. Pochybujem, že by mal Dopravný podnik svoju technológiu nejako lepšie chránenú ako Telekomunikácie, ktoré svoj boj s nekonečnými kartami vedú síce rázne, ale bezvýsledne. Koľko to vlastne bude celé stáť? Okrem čítačky pre každého revízora bude treba vybaviť novou technikou predajné miesta a umiestniť k nim aj niekoľko čítačiek určených pre verejnosť, pretože len z pohľadu na vašu kartu rozhodne nezistíte, dokedy máte zaplatené.

Každoročne riaditeľ Dopravného podniku vzdychá v médiách, ako musia vyžiť z malého rozpočtu, ako im výška cestovného nepostačuje na pokrytie nákladov, koľko stoviek miliónov museli investovať do nového systému časových pásiem, koľko automatov padlo za obeť vandalom a tak ďalej. V súvislosti s tým by som teda očakával nejaké výraznejšie náznaky šetrenia, hľadanie vnútorných rezerv a snahu o vyššiu efektivitu práce.

Rado Ondřejíček
LIST ČITATEĽA