Na Dlhé diely asi bude chodiť električka

Sídlisko Dlhé diely, ktoré je súčasťou mestskej časti Karlova Ves, stále nemá doriešený systém hromadnej dopravy, resp. dopravné spojenie s inými časťami mesta.

Okrem karloveskej električkovej trasy a autobusu č. 32 spájajúceho Dlhé diely s Kramármi a železničnou stanicou neexistuje žiadna linka, ktorá by priamo spájala sídlisko s inými bratislavskými časťami. Autobus číslo 33, ktorý ešte premáva na Dlhých dieloch, je vlastne len okružnou linkou, ktorá zváža cestujúcich k prestupovým zastávkam v Karlovej Vsi.

Podľa informácií z karloveskej mestskej časti by sa mal problém dopravy na Dlhých dieloch riešiť vybudovaním západnej trasy električkovej dopravy. Podľa starostu Karlovej Vsi Bystríka Hollého by električka z Dlhých dielov odľahčila prestupové uzly na Segnerovej a Molecovej ulici, cestujúcich by prepravila až do mesta a nestála by pritom v kolónach áut. Električky majú výhodu aj v tom, že sú pomerne bezkolízne, spoľahlivé a relatívne rýchle dopravné prostriedky.

Nová trasa električky by mohla viesť z konečnej autobusov na Dlhých dieloch po už vybudovaných komunikáciách a podľa výpočtov by jej nemalo prekážať ani prudké stúpanie, ktoré by musela cestou na Dlhé diely prekonávať. Podľa starostu Hollého sa dokonca niektorí experti prikláňajú k názoru, že električky sú v takýchto prudkých výjazdoch a zjazdoch vhodnejším dopravným prostriedkom ako trolejbus.

Pôvodne sa uvažovalo, že problém dopravného spojenia Dlhých dielov s ostatnými bratislavskými lokalitami vyrieši vybudovanie trolejbusovej trate, ktorá by nadväzovala na trolejové tepny na Kramároch a pri prezidentskom paláci. Zriadenie dvoch nových liniek by si vyžiadalo zakúpenie asi dvadsiatich duobusov - trolejbusov s elektrickým a pomocným naftovým motorom, z ktorých jeden stojí asi 10 miliónov korún.

Napriek tomu, že by si realizácia trolejbusovej dopravy vyžiadala nemalé finančné prostriedky, nevyriešila by problém viaznutia spojov v rannej a popoludňajšej dopravnej špičke. Pre to a samozrejme, pre vysoké finančné náklady na zriadenie takéhoto dopravného systému musela mestská časť uvažovať o lacnejšej alternatíve, ktorou by mala byť práve električková trasa. Po konzultáciách s bratislavským dopravným podnikom si mestská časť Karlova Ves objednala vypracovanie dopravno-inžinierskej štúdie, ktorá by mala priniesť viac konkrétnych výsledkov.

(mil)