Most Františka Jozefa stojí už 110 rokov
V Bratislave sa zachovalo len málo objektov, ktoré by bolo možné spájať s menom bývalého rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa (1830 - 1916).
Hádam jedinou autentickou pamiatkou na túto legendárnu postavu stredoeurópskych dejín je Starý most. Vlastne len jeho nájazdové časti, lebo po zničení na konci druhej svetovej vojny nahradili jeho strednú časť novou konštrukciou so siluetou odlišnou od pôvodnej.
Stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy bola až do konca 19. storočia nemožná. Až regulácia hlavného toku veľrieky a spevnenie jej brehov (1870 - 1890) umožnili uvažovať o výstavbe pevného mosta. Most nakoniec postavili pod stredovekým historickým jadrom, na mieste, kde sa uvažovalo so vznikom modernej štvrti. Mestské zastupiteľstvo sa už 9. apríla 1877 zhodlo na tom, že pevný most treba postaviť. Zriadilo komisiu, ktorá mala dohodnúť výstavbu so spoločnosťou považskej železnice, ktorá mala už dávnejšie v pláne vybudovať železničné spojenie do Šopronu (Oedenburg).
Uplynulo ešte viac ako 10 rokov, než sa mohlo pristúpiť k výstavbe. S prácami začali v apríli 1889. Zo strany uhorskej vlády sa o stavbu mosta zaslúžil vtedajší minister obchodu Gábor Baross, výstavbu financovala vláda. Projekt mosta vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry, ktorý žil v Budapešti a mal so svojím bratom Eduardom aj modernú stavebno-podnikateľskú firmu. Prešporský most však staval tunajší podnikateľ, mestský hlavný inžinier (Oberingenieur) Anton Sendlein (1842 - 1918). Vtedajšie správy zdôrazňujú, že most sa staval výlučne z domácich, rozumie sa uhorských, materiálov. Už 6. októbra 1890 bol most natoľko pripravený, že mestské zastupiteľstvo mohlo oficiálne požiadať ministerstvo obchodu o povolenie most slávnostne uviesť do prevádzky. Súčasne vyslali svojich zástupcov do Viedne, aby tam úctivo požiadali cisára a kráľa o povolenie označiť most jeho menom. František Jozef sa potom aj sám 31. decembra 1890 zúčastnil na otvorení mosta a l. januára 1891 už po ňom rachotili prvé vozy.
V historických správach sa dočítame, že výstavba mosta stála 1 milión 780 tisíc zlatých. Sedem mohutných kamenných kvádrov postavených pilierov nieslo 460 metrov dlhý a 6,5 metra široký most, ktorého stredná časť bola zosilnená zavesením na mohutný železný oblúk. Najprv bol vybudovaný len most pre vozy a pre peších, čoskoro však dokončili aj paralelný užší most pre železnicu, ktorý je posadený na tie isté kamenné piliere. Most bol postavený tak vysoko, aby mohli pod ním preplávať lode aj v prípade najvyššieho stavu hladiny Dunaja.
Most dostal meno cisára a kráľa Františka Jozefa („König Franz Josef-Brücke“, „Ferenc József-híd“. Bolo to uvedené na bronzových tabuliach pri nájazdoch mosta. Nad nimi stáli ozdobné liatinové kandelábre, zachované až do 60. rokov nášho storočia. Za použitie mosta sa na jeho údržbu vyberalo mýto. Pre mýtnikov boli na oboch stranách mosta vybudované zvláštne pavilóny.
Od roku 1914 vozila cestujúcich do Viedne a z Viedne elektrická železnica po koľajniciach zabudovaných do cestnej časti mosta. Most slúžil doprave vo svojej pôvodnej forme až do roku 1945. Jeho strednú časť nahradili po zničení zjednodušenou provizórnou konštrukciou. Aj po tej vozila po vojne cestujúcich električka, ale už len do Petržalky.
Dnes sa už doprava zo Starého mosta v značnej miere presunula na iné mosty. Najstarší most treba renovovať, veď už má stodesať rokov. Objavila sa aj absurdná myšlienka prebudovať ho na zasklenú kaviareň. Neviem, či si autor myšlienky uvedomil, čo by výstavba a prevádzka takej kaviarne stála. Mala by byť dlhá celých 460 metrov? Ako by sa vykurovala? A kto by boli návštevníci? Sotva by sa našiel podnikateľ, ktorý by chcel spáchať samovraždu prevádzkovaním takého nerentabilného podniku. Verím, že most ostane mostom, aj keď už nenesie meno cisára.
Štefan Holčík
Most Františka Jozefa na dobovej snímke.
FOTO - archív