Budovaniu ciest prekáža úradný šimeľ

Majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov pod projektovanými aj existujúcimi komunikáciami je také ťažkopádne a tak dlho trvá, že začína byť limitom pre všetky plány budovania dopravnej infraštruktúry.

Námestník primátora Bratislavy Karol Kolada upozorňuje, že problémy nerobia len súkromní vlastníci, ktorí sa, pochopiteľne, správajú vlastnícky, ale aj verejné a štátne inštitúcie a predovšetkým legislatíva. „Rozumiem vlastníkom a tvrdím, že treba si ich práva ctiť - potom je však chyba inde. Prečo by mali vlastníci predávať za odhadnú cenu pozemok v lokalite, kde je jeho trhová hodnota niekoľkonásobná?“ kladie K. Kolada praktickú otázku.

Legislatívny rámec totiž dovoľuje samospráve vykupovať pôdu len za cenu, ktorú stanoví súdny znalec. Tak sa môže stať, že prepojenie Harmincová - Rázsochy nebude, hoci tam už stojí most. Za ním je však stoštyridsať metrov pôdy v súkromnom vlastníctve. Majitelia 17 pozemkov požadujú 8000 korún za štvorcový meter (odhadná cena je 3300) a povráva sa aj o kompenzácii za zabratú pôdu, na ktorej ešte minulý režim staval cesty a sídlisko. Rozhodnutie o vyvlastnení ešte nenadobudlo právoplatnosť, vlastníci sú však rozhodnutí, že ak neuspejú v odvolaní na ministerstve, odvolajú sa do Bruselu. „Máme tu tretí most, ktorý nikam nevedie,“ konštatuje námestník primátora.

Ďalší prípad má iný, ale predsa rovnako nepochopiteľný, rámec: Nebolo možné rozšíriť Pioniersku ulicu na križovatke s Račianskou, pretože v katastri je pôda uložená na vlastníckom liste Výskumného ústavu zváračského. Tam však došlo pri privatizácii k pochybeniu a Fond národného majetku (FNM) pred voľbami všetok majetok VÚZ zablokoval a mesto nemohlo plochy kúpiť. Dnes je situácia o krok ďalej. „Došlo k dohode medzi mestom a FNM o zámene pozemkov, čo nemožno považovať za predaj, výmenou sa hodnota majetku VÚZ nezmení,“ povedal predseda výkonného výboru FNM Vladimír Kocourek.

Najdlhšie sa ťahá vybavovanie pôdy pod predĺžením Mlynskej ulice. Trvá už desať rokov a ide celkovo o 14 pozemkov. Dve z vlastniacich rodín absolútne odmietajú komunikovať, v ďalších prípadoch sa síce mesto s vlastníkmi pôdy dohodlo, tí však zomreli a teraz treba rokovať znovu - s dedičmi. Dedičské konania však trvajú dva roky. Ak sa s mestom nedohodnú, magistrát zažiada o vyvlastnenie potrebných plôch, ale aj to trvá dva-tri roky....

Na križovatke ulíc Hradská a Ráztočná vo Vrakuni narazili Koladovi pracovníci zasa na neochotu vodohospodárskej správy, naťahovali sa celé mesiace a mesto prišlo o jednu stavbársku sezónu. V tomto priestore navyše treba vybaviť aj tri súčasne platné stavebné povolenia - komunikácia je totiž miestnou, mestskou aj štátnou.

Kauzu na Vlárskej považuje K. Kolada za problém so strategickými rozmermi. Ide o 560 metrov cesty, ktorá by spájala Kramáre s Kolibou a umožnila by najkratším spojením dobudovať trolejbusovú sieť. Vlastníci - je ich 20 - sa však nazdávajú, že trolejbusy netreba, a tak rokovania blokujú a odmietajú pôdu predať. Pripravuje sa vyvlastňovacie konanie, čo opäť hrozí oddialením stavby.