Výstavba električkovej trate z Petržalky má reálne vyriešiť dopravné problémy

Zámer vedenia mesta vybudovať električkovú trať spájajúcu Petržalku s centrom mesta sa dostal do ďalšej fázy: v uplynulých dňoch sa uskutočnilo verejné prerokovanie správy o hodnotení vplyvov tejto stavby na životné prostredie.

Mesto Bratislava sa už 32 rokov usiluje presadiť výstavbu nosného systému mestskej hromadnej dopravy na báze metra alebo rýchlodráhy. Za socializmu sa nepodarilo do štátneho plánu dostať dostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Po roku 1991 sa mesto pokúšalo získať prostriedky z deblokácií slovenských aktív v iných krajinách, avšak neúspešne.

V posledných rokoch sa postupne znižoval podiel štátneho rozpočtu na financovaní mestskej hromadnej dopravy, čo sa skončilo fiškálnou decentralizáciou. Súčasný model rozdeľovania verejných zdrojov už nedáva priestor na priame dotácie do výstavby takéhoto systému a je plne v kompetencii samosprávy. Preto nie je možné očakávať, že je možné zhromaždiť 20 až 120 miliárd korún, ktoré by si vyžadovala jeho výstavba. Inak povedané, výstavba metra nie je reálna. Mesto sa muselo rozhodnúť, či pre finančnú náročnosť vybudovanie nosného dopravného systému dlhodobo odloží, alebo zvolí finančne menej náročný variant aj za cenu zníženia požiadaviek naň.

V roku 2003 mesto usporiadalo diskusiu so širokou laickou a odbornou verejnosťou na tému nových riešení nosného systému, vrátane technických riešení a modelov financovania. Diskusia vyústila do vyzvania ôsmich riešiteľských kolektívov na predloženie návrhov. Šesť predložených systémových riešení návrhov posudzovala skupina expertov a výsledkom bolo sformulovanie šiestich zásad, ktoré schválilo mestské zastupiteľstvo a mesto obstaralo vo verejnej súťaži zhotoviteľa technického riešenia. Takisto bol vybratý aj zhotoviteľ štúdie vplyvov stavby na životné prostredie.

Riešenie, ktorého prvou etapou je vybudovanie električkovej trate na úseku Janíkov dvor – Šafárikovo námestie s využitím Starého mosta, je teda kompromisom vyplývajúcim z rozsiahlych diskusií a analýz. Jeho výhodou je, že umožní urbanizáciu priestoru v okolí stavby. Použitie rozchodu koľajníc 1000 milimetrov umožní okamžité napojenie na jestvujúcu sieť tratí na ľavej strane Dunaja, a tým aj cestovanie do všetkých lokalít, kde dnes jazdí električka. V budúcnosti nič nebude brániť prestavbe rozchodu na 1435 milimetrov, aký je na železnici.

Moderné viacčlánkové električky sú schopné bez problémov zvládnuť dopravné zaťaženie. Rýchle električky s preferenciou jazdy dnes zabezpečujú pohodlnú kapacitnú dopravu vo vyše 80 európskych mestách, napríklad v Amsterdame, Bazileji, Düsseldorfe, Erfurte a mnohých ďalších.