Privatizácia bratislavského letiska má strategický význam pre jeho ďalší rozvoj

Privatizácia bratislavského a košického letiska sa dostáva do záverečnej fázy. V hre zostali piati silní záujemcovia, víťaza by mala privatizačná komisia vybrať ešte v tomto roku.

Ako sme už informovali, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii zverejnilo tzv. shortlist záujemcov o letiská. Prvým je Konzorcium Abertis Infraestructuras S. A. (Španielsko), TBI Plc (Veľká Británia) a J&T Finance Group, a. s. (Slovensko). Druhým je Konzorcium TwoOne pozostávajúce z viedenského letiska (Flughafen Wien AG - Rakúsko), Raiffeisen Zentralbank (Rakúsko) a Penta Group (Slovensko). Tretím je konzorcium Independent Slovak Airport Partners zložené z Köln-Bonn Airport (Nemecko), Galaxy S. Ar. L- (infraštrukturálny fond), SNC-Lavalin International Inc. (Kanada) a Airport Consulting Vienna (Rakúsko). Ďalším záujemcom je TAV - Tepe Akfen Ventures (Turecko) a zoznam uzatvára Vinci Consessions, Vinci Airports (Francúzsko), Away (Rakúsko). Známe sú tiež kritériá, ktorými sa budú hodnotiť ponuky záujemcov. Podľa týždenníka Trend rozhodujúca bude cena - v prípade bratislavského letiska bude možné za ponúknutú cenu získať až 70 zo sto možných bodov. Z toho polovicu za cenu, ktorá pôjde priamo do štátneho rozpočtu a rovnakú časť za sumu, ktorá sa dostane do rozpočtu letiska, dvadsať bodov bude maximum za podnikateľský plán a desať za záujem o letisko Košice.

SPOLUPRÁCA ČI KONKURENCIA?

Jedným z najvážnejších favoritov je konzorcium TwoOne, ktorého súčasťou je aj viedenské letisko. S tým súvisí aj kľúčová otázka spojená s privatizáciou bratislavského letiska - či bude s nie príliš vzdialeným viedenským letiskom spolupracovať, alebo si budú navzájom konkurovať. Ako sa vyjadril bývalý riaditeľ letiska Praha - Ruzyň Martin Kačur, z bratislavského letiska je možné vybudovať plnohodnotný dopravný uzol, ktorý bude ťažiť zo synergie prevádzky nízkonákladových i klasických dopravcov, charterovej a nákladnej dopravy a kombinácie krátkych a diaľkových liniek. „Tieto príležitosti sú zároveň nebezpečné pre najbližších susedov,“ upozorňuje M. Kačur. „Tým, koho bude najviac bolieť hlava z rozvoja letiska v Bratislave, je bezpochyby viedenské letisko. To je paradoxne považované za veľkého favorita v prebiehajúcej privatizácii. Jeho snahou logicky nemôže byť nič iné, než dostať pod kontrolu rozvoj bratislavského letiska, udržiavať nižšiu úroveň služieb a pretvoriť tak bratislavské letisko na druhotný letecký prístav určený najmä nízkonákladovým leteckým spoločnostiam a cestujúcim z nižších príjmových skupín, o ktoré Schwechat ani nemá veľký záujem.“

Podľa M. Kačura to jasne naznačuje niekoľko argumentov. Pri pohľade na rozvojový plán viedenského letiska a rozsah realizovaných investícií v prvej polovici tohto roku je pravdepodobné, že letisko Viedeň vzhľadom na návratnosť investovaného kapitálu nebude mať prehnaný záujem o rozvoj infraštruktúry na letisku, ktoré je doslova „za bukom“. Pri takom rozsiahlom rozširovaní zázemia pre nákladnú dopravu na viedenskom letisku je ťažké predstaviť si, že rovnako bude rozširované aj bratislavské letisko. Viedeň pripravuje výstavbu nového terminálu pre cestujúcich a novej pristávacej dráhy. „Vlastník letiska bude, samozrejme, vyžadovať čo najrýchlejšiu návratnosť vložených investičných prostriedkov a viedenské letisko bude „púšťať“ akúkoľvek linku do Bratislavy len veľmi nerado,“ uvažuje M. Kačur. „O rozvoji liniek na prestupné letiská leteckých aliancií konkurujúcich Star Aliancii, do ktorej patria Austria Airlines, ani nehovo-riac. Rovnako nemožno očakávať, že sa do Bratislavy dostanú niektoré činnosti s vysokou pridanou hodnotou, napríklad údržba lietadiel. A napokon, aj keď 13 percent cestujúcich prepravia cez Viedeň nízkonákladoví prepravcovia, viedenskému letisku chýbajú akékoľvek skúsenosti s agresívnymi nízkonákladovými leteckými spoločnosťami typu Ryanair a easyJet.“

INÉ SÚVISLOSTI

Podľa M. Kačura má celá situácia aj politický aspekt. Letisko Schwechat je podľa neho z významnej časti pod kontrolou komunálnych politikov mesta Viedeň, Dolného Rakúska a ich voličov - zamestnancov letiska. Ak dôjde v bnudúcnosti k akémukoľvek významnému výkyvu v leteckej doprave, ktorý si bude vyžadovať úsporné opatrenia na letisku, politici budú stáť pred otázkou, kde sa bude prepúšťať - vo Viedni alebo v Bratislave? „Odpoveď na túto otázku je ďalším argumentom, prečo je pre bratislavské letisko lepšia aspoň snaha tomu viedenskému konkurovať,“ uzatvára M. Kačur.

Podobný názor vyslovil aj analytik týždenníka Trend Gabriel Beer. Podľa neho by bolo výhodnejšie, keby firma, ktorá vstúpi do (bratislavského) letiska, bola vzdialenejšia, nie taká blízka, ako je to v prípade letiska Viedeň. „Je to aj kvôli tomu, že špeciálne letisko Viedeň patrí k najdrahším letiskám v stredoeurópskom priestore a ono vníma Bratislavu ako svoju priamu hrozbu,“ uviedol. Ako dodal, ak by do Bratislavy prišla firma, ktorá by vedela viedenskému letisku konkurovať, zrazila by určité poplatky a vedela by nastaviť parametre tak, aby viac lietadiel pristávalo v Bratislave. Analytik Hospodárskych novín Ján Blažej si myslí, že vzhľadom na počet prepravených cestujúcich (Bratislava ich bude mať v tomto roku asi 1,3 milióna, Viedeň asi 15,8 milióna) bratislavské letisko pre viedenské nepredstavuje priamu hrozbu, ale dosiahnuté objemy dopravy v Bratislave sú už zaujímavé aj z viedenského hľadiska.

Podobný názor má aj Ivan Švejna z Nadácie F. A. Hayeka. V súvislosti s úvahou, že v prípade privatizácie bratislavského letiska ide o dva koncepty (jeden je založený na spolupráci s viedenským letiskom, druhý ráta s tým, že Bratislava bude konkurentom Viedne) uviedol: „V prvom prípade, keby to kúpilo viedenské letisko, znamená to v podstate, že Bratislava by bola len odnož viedenského letiska.“ Podľa neho je tu aj druhý variant - že by si tieto letiská konkurovali. „Jednoducho by súťažili o klienta,“ uviedol s tým, že pre spotrebiteľa je najlepšia súťaž.

~ ~ ~

Nezanedbateľný význam má aj okolnosť, že bratislavské letisko nutne potrebuje obrovské investície. Existujúci terminál a celá infraštruktúra už kapacitne nepostačujú. Rozhodnutie, kto sprivatizuje bratislavské letisko, bude mať zásadný, strategický význam nielen pre jeho rozvoj, ale aj pre rozvoj Bratislavy a celého regiónu.