Lanovku treba doladiť aj organizačne

Ak sa niekto dvakrát vyvezie na Kolibu, aby cestoval lanovkou a dvakrát sa mu to nepodarí, má asi naozaj smolu - jeho skúsenosť je zároveň inšpiráciou pre prevádzkovateľov, aby vychytali muchy, ktoré nespočívajú v technike.

Aspoň tak sme vnímali odpoveď Viliama Žákoviča, riaditeľa EKO-podniku z Bratislavy Nového Mesta, ktorý lanovku spravuje, keď sme mu tlmočili sťažnosť nášho čitateľa (meno máme v redakcii). Ten totiž prišiel s malou dcérkou na Kolibu dvakrát, druhého a šestnásteho októbra, ani raz sa neodviezli. V druhom prípade pre technickú poruchu - z jeho sťažnosti však vyplýva, že nikde nevisel oznam o takejto chybe. Aj keby ho bol videl, bolo by jeho sklamanie rovnako veľké, pretože pramenilo vlastne v prvej príhode. Vtedy, 2. októbra, jeho a desiatky (údajne až 150) ďalších čakateľov na lanovku nevedel personál informovať, či ich ešte odvezie a či nie. Spočiatku presviedčali lanovkári ľudí, že áno, odvezú, lebo deň predtým vozili až do 17.30, napokon im však desať minút pred šestnástou odmietli predať spiatočný lístok, pretože vraj končia a cestujúci budú musieť naspäť peši...

V. Žákovič však predovšetkým argumentoval tým, že lanovka nie je atrakcia, ale pravidelný dopravný spoj, ktorého režim schválil autorizovaný štátny orgán. „Nezbavujeme sa viny, ale ešte sme len v začiatkoch,“ pokračuje riaditeľ EKO-podniku. Uvádza, že napríklad vracajú cestovné za nenastúpenú jazdu aj vtedy, ak lanovka ešte chodí a cestujúci sa rozhodne neísť. No vie, že treba napríklad dať jasne verejnosti na vedomie, že tu sa nedá platiť platobnou kartou, že je treba upraviť interné pokyny v súlade s realitou a požiadavkami verejnosti a predovšetkým zrozumiteľne komunikovať, aby nedochádzalo k nedorozumeniam.