S bicyklami to vraj nie je až také zlé

So záujmom som si prečítal list čitateľa J. Ivana z Karlovej Vsi Nešťastné biele bicykle. Musím sa priznať, že isté pochybnosti týkajúce sa technického stavu bicyklov a či to má celé (Biely bicykel) zmysel spočiatku prenasledovali aj mňa.

Dokážu sa Bratislavčania povzniesť nad starú haraburdu pripomínajúcu dizajn bicykla? Alebo prižmúriť oko nad chýbajúcim zvončekom? Prax všetky obavy rýchlo rozptýlila a ukázala, že dokážu. Aj keď, ako to už býva, nie úplne všetci. A nielen jedno.

Z toho, že keď je treba aj obidve, mali najväčšiu radosť hlavne mladí z krúžku nového dizajnu pri VŠVU, ktorí tak nemuseli pracovať v strese (čo im určite úprimne závideli asi najviac ich kolegovia z nástennej a mostovej maľby) a čo sa následne nemohlo neodraziť na vysokej úrovni niektorých prác (viď napr. Bratislavské noviny z 15. 11. príp. stálu expozíciu Bieleho bicykla v Múzeu dopravy.)

Aj napriek tomu, že veľa z nich, bohužiaľ, skončilo rýchlo v súkromných zbierkach, dá sa konštatovať, že pôvodná obava sa nenaplnila, projekt Biely bicykel pre Bratislavu svoje poslanie splnil a ukázal, že minimálne slovenské umenie sa o svoju budúcnosť báť nemusí, rovnako ako prebrať z času na čas inšpiráciu hoci aj z cudzieho vzoru, ako bol býval (približne) poznamenal koniec-koncov už aj sám čitateľ vo svojom liste.

A už len na margo kritizovaného technického stavu. Bicykle možno boli nešťastné z toho, ako vyzerali (na začiatku), ale všetkým sa točili kolesá a brzdili brzdy (na začiatku, teraz im to už môže byť pravda jedno... azda s výnimkou „posledného mohykána“ na Františkánskom námestí). Som však v každom prípade rád, že jeho obhliadka dopadla dobre aspoň pre pána starostu.

M. Koziel, Devínska Nová Ves
LIST ČITATEĽA