Magistrát tvrdí, že nábrežie je dosť priepustné

Po vybudovaní nového jazdného pruhu v úseku od tunela po Nový most sa dopravná priepustnosť nábrežia zlepšila. Niektorí čitatelia nás upozornili, že na tejto komunikácii ostáva ešte jedno úzke miesto.

Je ním „lievik“ na úrovni Námestia Ľ. Štúra, kde je v smere od Karlovej Vsi doprava riešená tak, že ľavý pruh slúži na odbočovanie a pravý pruh je určený na jazdu priamym smerom. Problémom je, že v tomto úseku je pre jazdu v smere na Šafárikovo námestie určený len tento jeden jazdný pruh. Otázkou je, či by bolo možné uvažovať o rozšírení komunikácie na nábreží v tomto úseku o jeden jazdný pruh.

„Celé nábrežie je súčasťou úseku s koordinovaným riadením križovatiek pomocou cestnej svetelnej signalizácie,“ povedal nám vedúci oddelenia dopravného plánovania Vladimír Mikuš. „Podmienkou správneho fungovania zelenej vlny je rovnaká priepustnosť hlavných smerov vo všetkých križovatkách zapojených do systému. Táto priepustnosť nezávisí len od počtu jazdných pruhov na vstupoch do križovatky, ale rovnako aj od dĺžky zeleného signálu v hlavnom smere križovatiek počas riadiaceho cyklu. Trojramenná križovatka pri nám. Ľ. Štúra je z hľadiska jej riadenia pomerne jednoduchá, vďaka čomu bolo možné v smere na Šafárikovo námestie zabezpečiť 61 sekúnd zelenej počas jedného 90-sekundového cyklu. Hodinová priepustnosť jedného jazdného pruhu smerom na Šafárikovo námestie predstavuje asi 1100-1200 vozidiel. Nasledujúca križovatka je Šafárikovo námestie. Tá svojím riešením umožňuje dosiahnuť najviac 30 sekúnd zelenej v hlavnom smere na Dostojevského rad. Aby sa za hodinu vyrovnala s tisíckou vozidiel prichádzajúcich od námestia Ľ. Štúra, je potrebné mať na jej vstupe dva jazdné pruhy.“

Ako dodal, nebolo by technickým problémom zvýšiť počet jazdných pruhov pri nám. Ľ. Štúra. Problémom by bolo vyriešiť potom už nedostatočnú kapacitu vstupu do Šafárikovho námestia. „Tam sú totiž priestorové podmienky na pridanie nového jazdného pruhu vyčerpané,“ upozornil. „A keby aj neboli, aký zmysel má „nasávanie“ dopravy do cenného územia s najvyššou bonitou? Špeciálnym smerovým prieskumom sme totiž zistili, že až 22 percent dopravy medzi Rybárskym cechom a Ulicou 29. augusta tvorí tzv. vnútromestský tranzit, ktorý nemá k centru mesta nijaký vzťah. Pre ten je určený koridor mimo centra mesta v trase Einsteinovej ulice, ktorej parametre stúpnu po odovzdaní do prevádzky Mosta Apollo a diaľnice D1 Viedenská – Prístavný most.“