Bratislave na najbližšie desaťročia postačí modernizovaný systém električkových tratí

Ako občania Bratislavy a nezávislí odborníci - architekti, urbanisti, územní plánovači, dopravní inžinieri a ekonómovia so záujmom sledujeme možnosti riešenia dopravy v našom meste, najmä otázku tzv. nosného systému hromadnej dopravy na území Petržalky.

Predložené tri varianty najkratšej električkovej radiály z Janíkovho Dvora k centru mesta z viacerých možností segregácie dopravy a priestorového vedenia využili len princíp vertikálnej segregácie električkovej od ostatnej dopravy (založenom na vedení trate nad terénom na estakáde alebo povrchovým vedením s mimoúrovňovýmim križovatkami). Táto na prvý pohľad zdanlivo bezkonfliktná koncepcia prinesie do územia paradoxne prvky znemožňujúce komplexný rozvoj prostredia a značnou mierou obmedzí rozvoj územia v bezprostrednom okolí.

Variant električky na estakáde (súvislý most nad okolitým terénom) dáva aj priestor na vznik asociálneho prostredia okolo, ale najmä pod ním. Navyše, estakády majú enormný bariérový účinok, sú prekážkou pre cestujúcich nielen vo vzťahu k výškovým rozdielom medzi terénom a zastávkam električky na estakáde. Teleso estakády bude pôsobiť pri akomkoľvek architektonickom prevedení ako lineárna optická priestorová bariéra, o čom nás presvedčuje podobné riešenie z „amsterdamskej Petržalky“ sídliska Bijlmemeer.

POSTAČÍ ROZŠÍRENÝ SYSTÉM

Z ekonomického hľadiska sú všetky tri predložené varianty vďaka zvolenej filozofii vertikálne segregovaného systému zbytočne predražené. Polozapustený aj estakádny variant navyše neposkytujú možnosť svojho ďalšieho priestorového rozvoja, čím sa obmedzuje priestor na rozhodnutia budúcich generácií. Niekoľkomiliardové spoločné invariantné riešenie všetkých troch variantov okrem toho v spôsobe prekonávania Dunaja obsahuje aj značný rozmer provizórnosti. Územný plán a aj táto štúdia počítajú aj naďalej ako s definitívnym riešením investične aj technicky nereálnym tunelom popod Dunaj. Preto sa v súvislosti so Starým mostom hovorí o provizórnej miliardovej rekonštrukcii namiesto definitívnej.

Na rozdiel od predložených troch variantov sa v zahraničí s úspechom realizujú vysokokapacitné povrchové systémy električky na princípe preferencie vo svetelne riadených križovatkách. Tento princíp je porovnateľne rýchly, bezpečný a tichý v prostredí a lacnejší o niekoľko miliárd. Navyše umožňuje ďalší rozvoj koľajovej dopravy v Petržalke a pri komplexnom dizajne riešenia pôsobí v priestore ako humanizačný a mestotvorný prvok. Veď Petržalke ako sídlisku chýba práve klasická ulica a námestie.

Dovoľujeme si s plnou odbornou vážnosťou vyhlásiť, že na najbližšie desaťročia ako nosný systém hromadnej dopravy v Bratislave pri technickej i estetickej modernizácii tratí a dopravných prostriedkov bude plne postačovať priestorovo rozšírený systém električkových tratí v zásade v dnešnej podobe. V budúcnosti sa môžu niektoré povrchové úseky v centre mesta prebudovať na podzemné trate.

ELETRIČKA BUDE MAŤ PREDNOSŤ