Prašná bašta oslovuje len stálych hostí

V uličkách bratislavského historického centra sa objavujú stále nové reštaurácie, kaviarne a vinárne. Mnohé naopak zanikajú, na ich mieste ale vznikajú ďalšie a ďalšie.

Reštaurácia PRAŠNÁ BAŠTA na Zámočníckej ulici k nim nepatrí - dobre ju poznajú už viaceré generácie Bratislavčanov. Aj preto nemohla táto reštaurácia zostať v našom hodnotení nepovšimnutá.

Vstup do Prašnej bašty nie je ani trochu pôvabný - zo Zámočníckej ulice vojdete do zanedbaného dvorčeka, kde musíte prejsť okolo smetných nádob. Kto je tu po prvý raz, môže byť dezorientovaný a na chvíľu zapochybovať, kde sa to vlastne ocitol. Tento dom z 15. storočia, kde je okrem reštaurácie aj kaviareň Café Kút a niekoľko bytov, by si určite zaslúžil viac starostlivosti majiteľov. Priestory reštaurácie Prašná bašta sa nachádzajú v priekope mestského opevnenia - pod úrovňou ulice. V letných mesiacoch je sprístupnená letná terasa reštaurácie, ktorá sa nachádza v ďalšom dvorčeku tohto objektu.

Pri vstupe do reštaurácie nás zaskočil dotieravý pach kuchyne a cigaretového dymu. V priestoroch pivničného charakteru je nevyhnutnosťou dobré vetranie, čo je v prípade Prašnej bašty podstatným nedostatkom. Osobitnou kapitolou je mobiliár, ktorý má byť replikou stredovekého nábytku. V skutočnosti ide o značne poškodený a morálne zastaraný nábytok, sedenie na niektorých rozheganých stoličkách je vyslovene nepohodlné.

Na svojej internetovej stránke síce Prašná bašta ponúka Dni maďarskej kuchyne, v skutočnosti je ponuka reštaurácie iná. Zo studených predjedál sme ochutnali Arménsky šalát zo strúhanej mrkvy, cesnaku a majonézy, resp. smotany a údeného pstruha s bylinkovým maslom, ktorý nás mierne zaskočil (stále je pre nás záhadou, prečo podávajú studenú rybu so studeným maslom). Vrcholom bola mozzarella s paradajkami a bazalkou, kde kuchár namiesto bazalky dal posekanú petržlenovú vňať a z nepochopiteľných príčin pridal nadrobno pokrájaný cesnak (!) - v kombinácii so slnečnicovým olejom to chutilo zvláštne. Z ponuky štyroch polievok sme si potom objednali Prašnú cibulačku a Cesnakovú polievku. Receptúra na ich prípravu je určite originálna, chuťovo však nebola ani jedna z polievok výnimočná.

V ponuke hlavných jedál sme márne hľadali maďarské špeciality sľubované na internete, chýbali nám tiež jedlá z rýb. Vybrali sme si teda Kuracie prsia Edith Piaf (kuracie prsia na prírodný spôsob, zapečené s orechami a enciánom), Taliansky biftek (zapečený s paradajkami a syrom), Biftek s pikantným chilly, fazuľou, šalviou a olivami a Ratchisdorfskú špecialitu (sviečková a bravčové s pórom a rozmarínom v zemiakovej placke).

Bifteky sme žiadali stredne prepečené, boli však „úplne uvarené“. Navyše biftek s chilly bol tak pikantný, že jedlo dokonale otupilo naše chuťové poháriky a tak sme si nemali jedlo ako „vychutnať“. V prípade Ratchisdorfskej špeciality malo ísť zrejme o „račiansku“ špecialitu (Rača je však po nemecky Ratzersdorf, po maďarsky Récse a hovorovo Račišdorf, nie však Ratchisdorf). Navyše kuchár jedlo presolil, čo bolo ďalším dôkazom, že nemal svoj deň.

Prašná bašta je reštaurácia určená skôr stálym štamgastom, ktorí jej nejaké tie chyby odpustia. Ak však chce osloviť aj náhodných hostí, bude musieť svoju ponuku i zariadenie predsa len trochu „oprášiť“.

Naše hodnotenie: 2 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
O našej návšteve nebola reštaurácia informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.