Račiansky dvor veľkú slávu Rači nerobí

V srdci Rače, na rohu ulíc Detvianska a Kubačova sme objavili reštauráciu RAČIANSKY DVOR. Ponúka jedlá slovenskej a špeciálne račianskej kuchyne, tak sme sa nechali zlákať v očakávaní domácej atmosféry a kvality. Napriek tomu, že reštaurácia sa nachádza v rodinnom dome, atmosféra, rovnako ako kuchyňa, nebola veľmi rodinná.

Na prízemí je reštaurácia rozdelená na dve časti - v jednej je bar a niekoľko stolov, v tej druhej sú ďalšie stoly a drevené schody vedúce na poschodie, ktoré je vyhradené fajčiarom. Rustikálny mobiliár umocňuje charakter hostinca, na stenách visia fotografie starej Rače a kusy náradia z račianskych domácností. V podkroví sú steny vyzdobené maľovanými keramickými taniermi a džbánmi. Stoly sa nám zdali byť trochu privysoké, alebo stoličky prinízke. Aj dvojmetrový chlap si za stolom pripadal ako školák.

V ponuke na jedálnom lístku skutočne nechýba žiadne z tradičných jedál domácej kuchyne. Studené a teplé predjedlá sme tentoraz neochutnali, patria skôr do raňajkového ako obedového menu (hemendex, omeleta s hráškom, praženica).

Z ponuky siedmych druhov polievok sme si objednali dve - Sedliacku kapustnicu (55 Sk) a Halászlé (58 Sk). Obe boli chutné, kapustnica bola hustá, ale pravá maďarská rybacia polievka chutí predsa len trochu inak ako tunajšie halászlé.

Z bohatej ponuky jedál z bravčového mäsa sme si dali hneď dve - bravčové karé s lečom, slaninou, syrom a klobásou v zemiakovej placke známe skôr ako Račianska pochúťka (155 Sk) a bravčovú panenku s brokolicou a nivovou omáčkou nazvanú Medailóniky „Račištorf“ (155 Sk) so zemiakmi v šupke (35 Sk). Kým račianska pochúťka bola vcelku chutná, k medailónikom s čudesným názvom sme mali výhrady. A to nielen k skomolenému názvu. Správne má byť totiž Račišdorf, čo je poslovenčený nemecký názov Rače (dorf = nemecky obec, dedina). Mäso bolo dosť suché a tvrdé. Navyše sme si k tomuto jedlu objednali opekané zemiaky (30 Sk) a nie zemiaky v šupke, ktoré zrejme iba náhodou boli o 5 korún drahšie.

Sklamaním pre nás bola aj špecialita Jahňacie kotlety s fazuľkou (155 Sk) s tento krát riadne objednanými zemiakmi v šupke (35 Sk). Možno to niekto bude považovať za sémantické bazírovanie, ale ako fazuľka sa v slovenskej gastronómii zvyknú označovať skôr fazuľové struky ako fazuľové bôby. S jahňacími kotletami však v našom prípade boli na tanieri červené bôby s akousi omáčkou označované spravidla ako fazuľa. Naše sklamanie z tohto jedla však nebolo iba fazuľové, viac ako mäsa sme dostali kostí a aj tá trocha jahňaciny bola akási suchá a pritvrdá.

Posledným hlavným jedlom, ktoré sme si v Račianskom dvore vybrali, boli Bryndzové halušky so slaninkou (72 Sk). Ani tentoraz sme veru neboli stopercentne spokojní, pretože bryndza bola akási zrazená a na tanieri zrejme nebolo sľubovaných a blokovaných 350 gramov halušiek. Iba ak by do gramáže jedla v surovom stave bola zahrnutá aj voda, v ktorej sa, viac múkové ako zemiakové, halušky varili.

Tentoraz sme neochutnali ani žiadny z tunajších dezertov - neoslovil nás ani ovocný pohár, ani palacinky, ani zmrzlinový pohár s ovocím.

Obsluha bola trochu odmeraná, možno preto, že sme boli prišelci z mesta, a nie račianski štamgasti. Ak sa však takto chladne správa ku každému, nebudú sa sem hostia radi vracať.

V našom celkovom hodnotení sa Račiansky dvor zaradil do sivého bratislavského priemeru a rozhodne nepatrí k tým reštauráciám, za ktorými sa oplatí cestovať z druhej strany mesta.

Naše hodnotenie: 2 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.