Zdroj: imhd.sk/Jan Horník
Nielen odborníci sa zhodujú v tom, že alternatívou upchatých ciest v našom meste je koľajová doprava. Posledná nová električková trať pritom v Bratislave pribudla pred takmer 40 rokmi, všetky ostatné sú iba predĺžením alebo obnovením existujúcich tratí (ak nerátame 2,4 km dlhú trať do Petržalky, ktorá sa napojila na križovatku Štúrova/Jesenského ulica)... Aj takéto konštatovanie odznelo na nedávnej online konferencii Urbansummitvirtual. Brzdou ďalšieho rozvoja je aj neschopnosť kompetentných dohodnúť sa.
Na nevyhnutnosť rozšíriť električkovú trať, ktorá by z nového centra mesta pokračovala do Vrakune a Podunajských Biskupíc, už dlhšie upozorňujú aj starostovia Vrakune Martin Kuruc a Ružinova Martin Chren. Doprava v týchto lokalitách je totiž mimoriadne vyťažená a kolabuje. Na nedávnom brífingu vyzvali, aby sa kompetentní konečne spojili a začali problém riešiť. „Pred rokom a pol sme vedeli, že keby sme sa pustili hneď do práce, na konci tohto volebného obdobia už mohla prvá časť električkovej trate stáť. Dnes vieme, že to nestihneme,“ vyhlásil Chren. Minister dopravy má podľa neho záujem neúnosný stav riešiť, no niektorí ďalší politici hľadajú zámienky, ako projekt odďaľovať.
Diskusie o výstavbe električkovej trate v novom centre, ktoré sa prudko rozvíja až k nábrežiu Dunaja, stále nie sú uzavreté. Mala by ísť električka popred budovu Slovenského národného divadla (SND) alebo inou trasou? Podľa niektorých názorov ide v tejto polemike aj o stret postoja staršej a novej generácie, ktorá pokladá električku za mestotvorný prvok, ktorý dokáže pozdvihnúť verejný priestor.
Starostovia Chren a Kuruc pritom zdôraznili, že pre nich nie je dôležité, kadiaľ povedie trať z nového centra, ide o to, aby sa veci konečne rozhýbali.
S električkou na Štrkovci sa rátalo dopredu, v strede komunikácie rozumne vynechali pás pre budúcu trať.
Téme udržateľnej mobility v Bratislave, kde je zmysluplným riešením práve rozvoj koľajovej dopravy, sa venovali aj odborníci na nedávnej online konferencii Urbansummitvirtual. Zhodli sa, že je príliš zameraná na individuálnu automobilovú dopravu, čo neznamená len dlhý čas cestovania, ale zároveň zaťažuje životné prostredie.
Ekologickou a efektívnou alternatívou verejnej dopravy sú nové električkové a železničné trate, záchytné parkoviská a prestupné terminály, ktoré ľuďom umožnia pohodlný prestup z jedného druhu dopravy na druhý. Viceprimátorka Bratislavy Tatiana Kratochvílová v tejto súvislosti priznala, že na území hlavného mesta máme 80 km železničných tratí, nie sú však dostatočne využité, a to aj pre limity infraštruktúry, ktorú treba dobudovať.
Ekologickou a efektívnou alternatívou upchatých ciest je koľajová doprava.
Väčšina zdrojov pritom naďalej smeruje na rozvoj automobilovej dopravy. „Za môj život, a to je vyše 60 rokov, sa vybudovali len dve električkové trate, jedna na nové sídlisko Štrkovec a druhá cez tunel. Všetky ostatné sú iba predĺženia alebo obnovenia tratí, napríklad na Obchodnej ulici,“ pripomenul Mikuláš Hrubiško z občianskeho združenia Lepšia doprava. Vyrátal, že pokiaľ by sme sa chceli vyrovnať napríklad českému Brnu, mali by sme vybudovať 30 až 40 km električkových tratí. Na porovnanie: v Bratislave, ktorá má približne 500-tisíc obyvateľov a rozlohu 370 štvorcových kilometrov, je 42,7 km obojsmerných električkových tratí, kým v Brne s 380-tisíc obyvateľmi a menšou rozlohou je to až 70 km.
Najvhodnejšia trasa električky cez nové centrum je podľa magistrátu popred budovu SND.
Výstavba nových tratí za desiatky miliónov eur pritom nemá byť len záujmom mesta. „Dnes sa už developeri zaujímajú o to, či sa doprava nedá vyriešiť električkou, no ešte tak musí začať myslieť štát,“ pripomenula viceprimátorka Kratochvílová.
Posledné nové trate
1. apríla 1971 bola sprevádzkovaná nová trať na Štrkovec (do Pošne), po ktorej začala premávať električka č. 8.
29. augusta 1983 slávnostne uviedli do prevádzky novú trať cez tunel, po ktorej prešli v ten deň do Karlovej Vsi prvé tri električky. Od 1. septembra 1983 začali cez tunel pravidelne premávať linky č. 5, 6, 7 a 9, od 23. septembra 1983 sa k nim pridala linka č. 1 z Hlavnej stanice do Dúbravky.
(ac)