Zdroj: Matúš Husár
bývalý veľvyslanec Ladislav Volko„Som večný organizátor a stále ma to baví,“ hovorí Ladislav Volko, ktorý pre svojich susedov každoročne pripravuje pekné podujatia. Energickému osemdesiatnikovi, mimochodom, bývalému veľvyslancovi v Indii, ktorý spolu s manželkou vedie 42 rokov India klub, veríme i to, že práve vďaka jeho snahe sa podarilo obnoviť zničenú fasádu ich bytového domu v širšom centre Bratislavy.
V centre nášho mesta je množstvo domov s vnútroblokmi, ktoré sú oázami pokoja v rušnom mestskom prostredí, tiež príjemnými miestami susedských stretnutí, no nie všade to takto funguje. Chce to aspoň jedného nadšenca a motivátora zároveň, napríklad Ladislava Volka, ktorý dobrý nápad dotiahne do konca.
Keď sa manželia Volkovci sťahovali pred vyše dvadsiatimi rokmi z Petržalky do prvorepublikového bytu na Ulici 29. augusta, dom vraj vyzeral ako v najhoršej štvrti v New Yorku. „Fasáda celého baraku potrebovala opravu, ale na to, aby sme si mohli vziať pôžičku, sme potrebovali dvojtretinový súhlas susedov. Toľko ľudí sa na schôdzi málokedy zíde, ako vyžaduje zákon, a predsa sa podarilo. Dokonca maliar Daniel Bidelnica, ktorý tu vtedy býval, pricestoval len kvôli tejto schôdzi z Prahy, kde mal vernisáž,“ spomenie Ladislav Volko, ktorý je zástupcom vlastníkov „svojho“ vchodu, a navyše koordinuje šéfov ďalších štyroch vchodov v dome, dohromady je v nich takmer stovka bytov.
Približne do dvoch rokov už bola fasáda vynovená, pričom aktívnejší susedia dali postupne do poriadku aj spoločný dvor. Nájdete tam lavičky i detské ihrisko s pieskoviskom a šmykľavkou, tiež trampolínu, na ktorú sa zložilo šesť rodín, jeden z oteckov zas priniesol pingpongový stôl – ten počas komunitných podujatí slúži na servírovanie rôznych dobrôt, ktoré susedia prinesú.
Ladislav Volko: "Som akoby Cyril a Metod v jednej osobe. Mojím zámerom je približovať susedom kultúru, a zároveň ich inšpirovať, aby nepodľahli individualizmu."
Súčasťou stretnutí, ktoré Ladislav Volko organizuje, či už je to zimný vianočný punč alebo jarný majáles, sú i výstavy obrazov. Prvú „susedskú“ vernisáž v roku 2012 mal práve výtvarník Bidelnica, no svojou tvorbou sa predstavili aj susedia Silvia Čierniková či Robert Hojsík. „Výstavu tu mala aj mimoriadna umelkyňa Elvíra Antalová, kedysi bývajúca v našom dome, ktorej obrazy nám dala k dispozícii jej dcéra, naša suseda. Na čakačke je i jej manžel, významný výtvarník Eduard Antal. Úvod pripravil Bohumír Bachratý, ktorý uvádzal pred časom aj tvorbu svojej manželky, vynikajúcej výtvarníčky Evy Bachratej-Linhartovej,“ približuje Ladislav Volko.
Na v poradí treťom susedskom majálese v roku 2023 mal zas výstavu všeumelec Ivan Popovič, aj tú mal uvádzať kunsthistorik Bohumír Bachratý. „Keďže nás, žiaľ, opustil, tak som sa predstavenia umelca a tvorby musel zhostiť ja,“ dodáva. Výstava bola podľa jeho slov veľmi úspešná a pár obrazov si kúpili mladí obyvatelia domu.
Program oboch spomenutých podujatí býva vždy bohatý. „Najskôr mám ja ako starý deklamátor príhovor, po ňom recitujem napríklad z Rúfusových modlitbičiek, až potom otvárame výstavu.“ (Ešte sme nepovedali, že bývalý diplomat a publicista Ladislav Volko píše aj poéziu po slovensky a po poľsky, zbierky mu vyšli vo viacerých jazykoch a v mnohých zahraničných antológiách, a po odchode z diplomacie sa začal znova venovať filmu – starší si pamätajú na knihu Slávne osobnosti filmu (1986). V rámci medzinárodnej organizácie filmovej kritiky Fipresci zasadá v porotách medzinárodných filmových festivalov.)
O spríjemnenie dvora sa postarali aktívnejší susedia - sú tu lavičky na posedenie, detské ihrisko, šmykľavka i trampolína či pingpongový stôl...
Na dvore vystupuje i speváčka ľudových piesní Slávka Horváthová, ktorá tiež býva v dome, a aby všetci všetko dobre počuli, o to sa zase stará ďalší zo susedov, profesionálny zvukár Ladislav Loderer. No dnes už je zoznam umelcov z bytovky vyčerpaný. „Ak máme v našom dome nejakého utajeného výtvarníka, fotografa, profesionálna či amatéra, prihláste sa, výstava vašej práce vás neminie,“ povzbudzuje spolubývajúcich Ladislav Volko.
Keďže sa celý život venuje kultúre, medzi umelcami má veľa kamarátov. Vďaka tomu mohol na vlaňajšom Vianočnom punči 2024 pripraviť pre susedov i výstavu diel avantgardnej sochárky a maliarky Edity Maxonovej (1934 - 2008), na ktorú si pri jej jubileu, nedožitých 90 rokov, profesionálni výtvarní dejatelia akosi nespomenuli.
Ladislav Volko vymyslel tiež tombolu, do ktorej každý sused prispeje nejakým darčekom, takisto „hajdpark“ (podľa londýnskeho Hyde Parku) so stoličkou, na ktorú sa môže ktokoľvek postaviť a čokoľvek povedať do mikrofónu, alebo hoci zaspievať či zarecitovať. Priznáva, že nápad sa viac páči deťom ako dospelým. „Tí budú radšej debatovať v kruhu medzi sebou, deti sú však šťastné, keď môžu vystúpiť, a často nám aj všeličo kúzelné prezradia o rodičoch,“ poznamená pobavene. A za svoj výkon dostanú sladkú odmenu.
Organizovanie susedských podujatí ho naozaj baví, hoci príde len asi tretina osadenstva domu. Ak sa však podarí objednať si pekné počasie, do päťdesiat ľudí sa na dvore nazbiera. A vraj pozoruje, že vďaka spoločným stretnutiam, na ktoré chodí čoraz viac mladších obyvateľov, majú k sebe o čosi bližšie. Napokon, dozvedia sa aj dôležité informácie týkajúce sa domu.
„Som akoby Cyril a Metod v jednej osobe,“ konštatuje s úsmevom Ladislav Volko. „Mojím zámerom je jednak približovať susedom kultúru, umenie, ale zároveň ich inšpirovať, aby nepodľahli individualizmu a aby komunikovali medzi sebou aj generačne. Vzťahy máme celkom fajn a nápadov na spoločné aktivity je tiež dosť, ale keď poviem - tento je geniálny, urob ho, väčšinou zostane ticho. No mňa už nič nezaskočí, už som ostrieľaný,“ tvrdí aktívny „sused“ z centra mesta, ktorý čoskoro začne pripravovať program na majáles.
(ac)
„Keď nás majster videl sedieť na laketníku, alebo ešte horšie, na hotovom výrobku, hádzal po nás všetko, čo mal po ruke,“ spomína čalúnnik Michal Bihari na svoje učňovské časy. „Dodnes si to nedovolím. Možno čakám, odkiaľ vybehne majster,“ smeje sa.