Zdroj: archív TASR/S. Petráš
Porovnajte si v článku nižšie pohľad na Most SNP dnes a v čase jeho výstavby. Zábery, ktoré urobili fotograf Ján Lofaj a po ňom Ľubomír Deák z veže Dómu sv. Martina, delí rovných 54 rokov. Most, ktorý nám slúži viac ako polstoročie, mal čo najskôr sprístupniť Petržalku, jeho montáž sa však nezaobišla bez komplikácií. Naše úvodné foto je už z augusta 1972, tesne pred otvorením mosta.
Most SNP, ktorý nemá v toku Dunaja žiaden podporný pilier, je unikátnou stavbou, i keď jeho umiestnenie nebolo šťastné, keďže zničila vzácnu časť Podhradia. Obdivuhodný bol tiež spôsob, vďaka ktorému oceľový kolos prepojil oba brehy veľrieky, o čom nám dávnejšie porozprával strojný inžinier František Páleš. Spomínal tiež, ako „súdruhovia“ v tých časoch tlačili na úspešné dokončenie stavby, aby čo najskôr sprístupnila Petržalku, kde sa plánovala masívna bytová výstavba. Nebolo to však jednoduché.
Práve František Páleš dostal zadanie, nad ktorým dlho váhal. Pracoval vtedy v Komárňanských lodeniciach na oddelení projekcie, kde riešil statické a dynamické výpočty týkajúce sa konštrukcie a pohonu lode. Montáž Mosta SNP sa zrazu skomplikovala. „Montovanie nosnej konštrukcie zabezpečovali Hutné montáže Ostrava, realizáciu mosta mali na starosti aj Vítkovické železiarne, a tiež Doprastav Bratislava. Keď sa to zadrhlo, oslovil ma istý pán Turek z ostravských montáží. Most sa montoval na nábreží na petržalskej strane a ja som mal vymyslieť, ako dostať jeden koniec jeho časti na oporné zariadenie v strede rieky. Išlo o obrovský kolos, vozovku vážiacu 900 ton. Dotyčný pán mi ukázal svoju predstavu o silnej lodi, na ktorú by sa naložila, ale to bolo nerealizovateľné,“ priblížil strojný inžinier pred štyrmi rokmi pre Bratislavské noviny.
Porovnajte si unikátny pohľad na stavbu dva roky pred jej dokončením s dnešným záberom:
Rok 1970: Pohľad z veže Dómu sv. Martina, keď most ešte nie je. Fotograf Ján Lofaj urobil tento záber 11. septembra.
Rok 2024: Rovnaký pohľad o 54 rokov neskôr od Ľubomíra Deáka
Inžinierovi Pálešovi bolo jasné, že "preniesť" most ponad rieku, na to nestačí jeden nákladný čln. Potrebné sú dva, ktoré treba dodatočnou konštrukciou spojiť tak, aby vytvorili stabilné plavidlo typu katamaran. Malo plniť úlohu zdvíhacieho piliera, ktoré dokáže zdvihnúť a potom posúvať dielce mosta nad vodou. Ale rébus tým nebol vyriešený. V Komárňanských lodeniciach zároveň hľadali spôsob, ako zosilniť dno oboch lodí. Kľúčové bolo rovnomerne rozložiť záťaž, čo by zabezpečilo pevnosť plavidla. Člny spojené do katamaranu museli dostať výpomoc. „Premýšľal som, ako rozložiť záťaž na väčšiu plochu. Umožnili to dva piliere – stožiare na každej lodi, ktoré sa v hornej časti spojili akoby mostom a vytvorili tak potrebnú oporu pre prvú 90-metrovú časť vozovky, ktorú mali uniesť,“ opísal postup František Páleš.
Marec 1974: Prvé dni prevádzky exkluzívnej bratislavskej novinky - kaviarne Bystrica (dnes UFO) na vrchole pylónu vo výške 85 m
Ďalší problém bol, že plavidlo so zdvíhacím zariadením, ktoré sa zhotovovalo na nábreží Dunaja, bolo postavené kolmo na prúd rieky. Museli ho otočiť proti prúdu, inak by sa prevrátilo. Aj táto úloha si žiadala dômyselné konštrukčné riešenie, s ktorým si musel poradiť. Zdvíhací systém na plavidle, ktoré napokon úspešne „prenieslo“ 900-tonovú vozovku na oporný pilier v rieke, bol vytvorený na princípe teleskopu.
Pán Páleš spomínal, že vymyslieť konštrukciu na premostenie Dunaja mu vraj trvalo približne dva týždne. „Ale to som v noci nespával. Obáv som sa zbavil až vtedy, keď som prišiel na to, že dokážem enormne zaťaženú plochu plavidla rozložiť. Nešlo to inak ako ´vymyslieť´ dve lode a zároveň zabezpečiť, aby záťaž uniesli a neprevrátili sa. To by bola pohroma..."
Unikátny Most SNP, ktorý ročne navštívi takmer 200-tisíc turistov, dali do užívania 26. augusta 1972, po piatich rokoch od začiatku výstavby. S výstavbou nového sídliska v Petržalke sa začalo 2. apríla 1973.
(ac)