Zdroj: Archív TASR
Ulica na našej dobovej fotografii spred takmer 70 rokov bola už v stredoveku hlavnou výpadovou cestou z Prešporka smerom na Trnavu a Nitru, teda do „uhorskej krajiny“. Historik Štefan Holčík dávnejšie v Bratislavských novinách pripomenul i to, že tu kedysi bola svetoznáma výrobňa šampanského. No nielen tá, ale tiež továreň na kefy. Porovnajte si v článku nižšie premenu ulice po dlhých desaťročiach.
Na tejto známej ulici v bratislavskom Starom Meste sa nachádza Stavebná fakulta aj Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, ale takisto napríklad daňový úrad. Ak ste doteraz váhali, tak už iste viete, že ide o Radlinského ulicu, pomenovanú po jazykovedcovi a pedagógovi Andrejovi Ľudovítovi Radlinskom (1817 - 1879), národnom buditeľovi, ktorý sa spolu s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom významne pričinil o vytvorenie spoločného jazyka a zjednotenie kultúrneho i literárneho života u nás.
Text k historickej fotografii z marca 1955 konštatuje iba to, že „za 10 rokov slobodného života zmenilo sa mesto pod Slavínom. Dvíha sa do výšky a krásy. Zmizli a ustavične miznú plesnivé kúty. Ruky robotníkov odpratávali ohyzdné pamiatky smutnej minulosti a nahradili ich bieloskvúcimi budovami, hlásajúcimi nástup nového sveta slobody a radostného života pracujúceho človeka...“
Zaujímavejšie je, že práve tu vznikla po Francúzsku druhá európska továreň na výrobu šumivého vína tradičnou šampanskou metódou. Na Radlinského ulici (vtedy sa volala Krajinská cesta) ju založili v roku 1825 prešporskí mešťania Johann Fischer a Michael Schönbauer, a to na miestach, kde je dnes Chemicko-technologická fakulta STU. Historická budova už dávno neexistuje, zachovala sa však budova bývalej Grünebergovej továrne na kefy, evidovaná ako pamätihodnosť Bratislavy. Pozrite si foto, ktoré delí 69 rokov.
1955: Radlinského ulica, pohľad na areál niekdajšej Grünebergovej továrne na kefy
2024: Pohľad z Blumentálu dnes. Zachovaná budova patriaca bývalej továrni je pamätihodnosťou Bratislavy.
Ako informuje Mestský úrad ochrany pamiatok (MÚOP), areál továrne na výrobu kief bratov Grünebergovcov, ktorý sa rozprestieral v priestore vymedzenom ulicami Radlinského, Fazuľová, bývalá Slovanská a Školská, vznikol v roku 1875. „V tej dobe to bol najväčší závod svojho druhu v Uhorsku a na prelome storočí jeden z najväčších priemyselných komplexov v Bratislave. Ešte v 80. rokoch 20. storočia sa zachoval celý areál so 17 budovami aj s časťou pôvodného interiéru a slúžil podniku Cosmos na výrobu zubných kefiek,“ uvádza MÚOP na svojom webe.
K fabrike na výrobu šampanského ešte doplníme, že jej spolumajiteľom bol v danom čase Franz Hubert, prvý člen rodiny Hubertovcov, a patrila k najvýznamnejším producentom šumivého vína v Rakúsko-Uhorsku. Významne jej konkurovala firma Jakuba Palugyaya, ktorého vína pravidelne ponúkali i reštaurácie zámorských lodí. Značka Chateau Palugyay sa podávala aj počas tragickej plavby slávneho parníka Titanic.
(ac)