Zdroj: ac
Cyklotrasa na Vajanského nábreží, ale aj prvé zmeny na križovatke Mýtna – Vazovova i v okolí základnej školy Mudronka, ku ktorým mesto pristúpilo minulý rok, vyvolali rozporuplné reakcie. Farebné asfaltové plochy ohraničené plastovými kuželmi spolu s ďalšími úpravami mnohým pripomínali ihrisko, pritom mali spolu s ďalšími úpravami zvýšiť bezpečnosť detí pri ceste do školy. Ako vidí problém dopravy a pohybu peších i cyklistov architekt a urbanista Bohumil Kováč?
„V Bratislavských novinách 3/2024 ste prezentovali zmeny na križovatke Mýtna – Vazovova, ktoré časť verejnosti kritizuje. Ako uvádza nadpis článku, MIB si stojí za týmito dopravnými zmenami. Pridávam sa na jeho stranu. Tieto zmeny, podobne ako zavedenie cyklopruhu na nábreží Dunaja, treba podporovať, aj sa za ne angažovať a vysvetľovať ich verejnosti,“ reaguje architekt - urbanista Bohumil Kováč.
Prečítajte si na nasledujúcich riadkoch jeho názor.
Problémom dopravy súčasných miest sa ukazuje byť osobná automobilová doprava. Menej sa pohybovať autami znamená (okrem nemať ich...) neposkytovať im toľko priestoru a komfortu v jazde ani v parkovaní. Dopravné kolapsy križovatiek sa stále často riešia pridávaním priamych či odbočovacích jazdných pruhov v záujme zvýšenia ich priepustnosti. To ale len priláka nové autá podobne, ako keď sa problém statickej dopravy v centre rieši budovaním nových parkovacích miest. Takže ak sa chodec chce dostať na ostrovček zastávky, kým doteraz priechod pretínali dva jazdné pruhy, teraz tri. Znamená to ale, že chodci musia mať dlhšiu zelenú a autá dlhšiu červenú. Ak chceme ozaj deklarovať preferenciu MHD, tak aj na zastávku električky by sme sa mali dostať zásadne len cez jeden, aj to zúžený jazdný pruh (keďže v Bratislave dominuje vedenie koľajiska stredom ulice).
Križovatka Vazovova - Mýtna po prvej zmene v decembri 2023...
... a počas finálnych úprav v auguste 2024
Mnohé riešenia iste vychádzajú z dopravno-kapacitných výpočtov, podstata riešenia problému je ale v našich hlavách – pre aký spôsob pohybu sa rozhodnem. V zahraničí sa už dlhšie presadzuje zdanlivo nelogický krok – ubrať jazdný pruh, zúžiť ho, vytvárať obmedzenia... Teda umelo vyvolávať tlak na to, aby sme pochopili, že cestovať vlastným autom sa nevypláca. Ak chceme, aby to nebol osobný automobil, ktorý v našej hlave zvíťazí, musíme urobiť dve veci – neponúknuť mu komfort, a súčasne zvyšovať ponuku a atraktivitu iných druhov dopravy. Skvalitňovať pohodlie verejnej dopravy, zahusťovať jej sieť, vytvárať podmienky pre preferenciu jej premávky, budovať bezpečné a pohodlné cyklistické a pešie trasy. Podporovať peší pohyb znamená riešiť povrchy chodníkov, totálnu bezbariérovosť (tu stále nevieme čo to je...), zatienenie stromami a, paradoxne, osádzať ich lavičkami, kde by sa dalo v prípade potreby odpočinúť. Z tohto pohľadu, ak električky, autobusy, cyklisti a peší idú a autá sa posúvajú, je to vlastne kladný jav, pozvánka do MHD alebo na bicykel. Aj preto niekde rozmýšľajú, že hromadnú dopravu poskytnú zadarmo, aj keď vieme, že zadarmo nie je nič.
Okolie školy Mudronka v novembri 2023...
...a po finálnej zmene v auguste 2024
Prof. Billy Riggs v článku pre Magazín NN 6/2019 na otázku, čo by poradil primátorom na zlepšenie situácie v doprave, odpovedal: Začal by som tromi vecami. 1. Šírka ciest... Perspektívne prídu autonómne autá a tie budú potrebovať menej priestoru (pozn. šírky). Ich zúžením dostaneme veľa plochy pre chodcov, cyklistov alebo zeleň. 2. Znižovanie počtu parkovacích miest (myslené v centrách, aby sa tam nejazdilo autami, keď nemám kde zaparkovať). 3. Podporovať zdieľaný verejný priestor. Ide o priestor, v ktorom je preferovaná sloboda pohybu chodcov a cyklistov za prítomnosti iných prostriedkov dopravy. A potom je to urbanistické riešenie s cieľom budovať mesto krátkych vzdialeností.
Riešenie dopravy systémovo vidí profesor Riggs aj v tom, čo naša verejnosť zatiaľ tvrdošijne odmieta, keďže zahusťovanie považuje za rozvoj na úkor zelene. V záujme čo najlepšej dopravy je ale hustota osídlenia spojená s miešaním rôznych funkcií najdôležitejšia. Aj husté mesto môže byť dostatočne zeleným mestom príjemným na život. Všade, kde je to možné, treba vylúpnuť asfalt a nasadiť zeleň. Bratislava to už začína realizovať.
Betónové obrubníky medzi cyklopruhom a jazdným pruhom áut na Vajanského nábreží odborníkovi prekážajú. "Je to nebezpečné, stačí malý dotyk pedálom a cyklista sa môže ocitnúť aj pod autom," upozorňuje Bohumil Kováč.
"Bezobrubníkové" riešenie pri zastávke a križovatke v Drážďanoch - na oddelenie cyklopruhu stačia terčíky v dlažbe, večer môžu aj svietiť.
Treba si prestaviť aj hodnotový systém, a dôležité je ísť aj osobným príkladom. Už pred 40 rokmi ma počas štúdia v zahraničí prekvapilo, že dekan aj môj profesor si odložili bicykle spolu so študentami. U našich tzv. celebrít je chvastanie sa autom stále otázkou ich bulvárnej prestíže, hoci by možno boli prekvapené, ak by vyskúšali opak. Riggs hovorí, že na to, aby sa stal aj autobus cool, treba doň posadiť Beyoncé.
Treba teda podporovať riešenia prijaté na nábreží alebo na Mýtnej. Čo mne prekáža, sú betónové obrubníky medzi cyklopruhom a jazdným pruhom áut na nábreží. Je to nebezpečné, stačí malý dotyk pedálom a cyklista sa môže ocitnúť aj pod autom. Cyklistov by nemal chrániť obrubník, ale slušnosť vodičov, a keď tá nestačí, tak polícia. Bratislava by mala ísť cestou ulíc absolútne bez obrubníkov, v centre určite (rekonštrukcie Štúrovej, Hollého... sú premeškaná príležitosť). Príkladom môžu byť ulice Wilsdruffer Strasse v Drážďanoch alebo Exhibition Road v Londýne. Tu treba povedať aj na adresu Krajského dopravného inšpektorátu, ktorý spomínané zmeny označil za „v rozpore s legislatívou“, že tá naša v porovnaní s takýmito riešeniami značne zaostáva.
Bohumil Kováč