Zdroj: Shutterstock
Hoci v stredoveku bola kráľovská koruna neodmysliteľnou súčasťou statusu panovníkov, Matej Korvín vládol prvé roky bez nej. Neskôr, už ako legitímny uhorský kráľ, založil Univerzitu Istropolitana (známu aj ako Academia Istropolitana), Bratislave dal aj významnú listinu Zlatá bula. Od jej vydania uplynulo rovných 560 rokov.
Vzdelaný a jazykovo nadaný 15-ročný Matej Huňady bol zvolený, nie korunovaný, za uhorského kráľa v januári 1458. Ako dávnejšie pripomenula v Bratislavských novinách sprievodkyňa históriou nášho mesta Katarína Králiková, novozvolený panovník Matej Korvín si dosadil na dôležité funkcie ľudí, ktorým plne dôveroval.
Bol medzi nimi aj jeho vychovávateľ a neskôr tajný radca Ján Vitéz zo Sredny, ktorému najviac vďačil za získanie svätoštefanskej koruny, aby mohol byť legitímne korunovaný za uhorského kráľa. Symbolizovala moc danú panovníkovi z Božej milosti, avšak bola v rukách rímskeho cisára Fridricha III. a ten sa jej nechcel vzdať. Až po šiestich rokoch panovania, v marci 1464, bol Matej legitímne korunovaný za uhorského kráľa.
Počas viac ako tridsaťročného panovania Mateja Korvína (1458 – 1490) zažila krajina veľký rozmach. Značnú pozornosť venoval rozvoju kultúry a vzdelanosti. Dva mesiace po korunovácii vydal Zlatú bulu a o rok neskôr založil na území dnešnej Bratislavy univerzitu Academia Istropolitana, ktorá sa stala centrom vzdelanosti a kultúry Uhorska, na jej pôde pôsobili viacerí významní európski učenci.
Budova Academie Istropolitana
Bratislavskému senátu adresoval mnohé zo svojich listov, často tiež žiadal Bratislavu o hmotnú i peňažnú pomoc a odmeňoval mesto za jeho vernosť a podporu, mešťanom udeľoval významné práva. Medzi najdôležitejšie dokumenty patrí práve Zlatá bula z 27. mája 1464. „Matej, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska. Všetkým kresťanom terajším, rovnako aj budúcim, ktorí sa oboznámia s touto listinou, pozdravenie v Spasiteľovi všetkým. Je hodné kráľovskej vznešenosti, aby láskavo vypočúvala prosby svojich poddaných a aby im preukazovala o toľko šľachetnejšie svoju priazeň, o koľko zrejmejšie poznáva ich poslušnosť.“ Takto sa začína Zlatá bula Mateja Korvína, potvrdzujúca mestu Bratislava privilégiá, ktoré mu udelili jeho predchodcovia. Písaná je na pergamene a má zlatú pečať, preto sa nazýva Zlatá bula bratislavská. Cennú listinu s 560-ročnou históriou dnes uchováva Archív mesta Bratislavy.
Zlatá bula bratislavská
Privilégiá výrazne uľahčovali život bratislavským mešťanom, pretože potvrdzovali nároky na ich nehnuteľný majetok a zjednodušili im obchod. V Zlatej bule bol napríklad potvrdený voľný prevoz tovaru po Dunaji až do Budína, kde mohli tovar predávať za výhodné ceny.
Matej Korvín, ktorý sa v pamäti ľudu zachoval ako dobrý a spravodlivý kráľ, sa často zdržiaval v našom meste. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa stal živou postavou ľudovej tvorivosti. Výstižný je napríklad výrok „Zomrel kráľ Matej, zomrela spravodlivosť.“ Za viac ako päťsto rokov od jeho smrti sa k nemu naviazali mnohé legendy, viac i menej pravdivé. Známy historik Pavel Dvořák napríklad spomínal, že Matej Korvín zároveň popravoval a žalároval aj vlastných prívržencov, vyfackal svojho niekdajšieho učiteľa, vtedy už starca, ostrihomského arcibiskupa Jána Vitéza, bil sluhov, krajčírovi za akúsi chybu prikázal odrezať nos...
Pohľad na Námestie Mateja Korvína
Zomrel ako 47-ročný naozaj kurióznym spôsobom. Skonal vo Viedni v apríli 1490 vraj v dôsledku mŕtvice, keď sa rozčúlil, že mu služobníctvo prinieslo neumyté figy. Po vzdelanom a renesančnom panovníkovi Matejovi Korvínovi máme od roku 2018 pomenované námestie v Starom Meste, a to medzi ulicami Mýtna a Radlinského.
(bn, TASR)