Úžasný príbeh: Peter Korenačka už 30 rokov miluje remeslo, ktoré nikto iný nechce robiť

Zdroj: Matúš Husár

„Dnes je trend vyhodiť staré a dať nové. Ja naopak staré drevené rolety zachraňujem, pretože sú tradíciou, ktorá uchováva ducha Starého Mesta,“ hovorí Bratislavčan Peter Korenačka. Už vyše 30 rokov ich vytrvalo opravuje, brúsi, lakuje... Je jediný na Slovensku a zrejme aj v Česku, kto ich repasuje v takom rozsahu.

„Celé bratislavské Staré Mesto je plné drevených roliet,“ hovorí nám hneď na úvod stretnutia. Úprimne priznávam, že som si to nikdy nevšimla. Peter Korenačka to má presne naopak. Keď mu volajú klienti, reaguje: „Povedzte mi, kde bývate a ja už budem vedieť, aké máte rolety.“ Alebo: „Chcete vidieť moju robotu? Povedzte mi, kde bývate a ja vás navigujem k najbližším pri vašej adrese.“

So smiechom konštatuje, že manželka s ním už po meste chodiť nechce. „Idem centrom a sledujem aj tie ´svoje´ rolety. Ak sa nehýbu, hovorím si, to nie je dobré. Rýchlejšie sa totiž znehodnocujú. Nedávno som si zas všimol, že na Hlavnej pošte sú pripravené okná na drevené rolety, ale nainštalované nie sú. Rovnako ako na magistráte na Primaciálnom námestí.“ Keď sa zatvárim nechápavo, a to si trúfam povedať, že rozoznám rozdiel medzi roletami a žalúziami, so zápalom vysvetlí, že drevené rolety potrebujú nad oknom ´schránku´, do ktorej ich možno zrolovať. „To má každý takúto profesionálnu deformáciu, nie?“ ukončí s úsmevom tému svojich prechádzok Starým Mestom.

Zachovať ducha Starého Mesta

Nachádzame sa v niekdajšom areáli ZARES-u pri Zlatých pieskoch. „Komunisti tu pestovali karafiáty pre celú Bratislavu, A v týchto budovách sídlila administratíva,“ hovorí Peter Korenačka a vedie nás do dielní svojej firmy Eslinger, ktorá je pomenovaná po eslingerových roletách. „Miesto, kde pracujem, si každý deň užívam. Páči sa mi tu, som tu sedem dní v týždni. Tu môžem slobodne brúsiť, prášiť, vrčať, nikoho neobťažujem. Navyše, za dve minúty som na obchvate, hypermarkety so stavebninami sú tiež na skok a jazero detto. Aj dnes ráno som si bol zaplávať.“ Keď vidí, že nakúkam cez okno do jeho malej zelenej oázy, prezradí ešte, že aj sliepky tu choval. Kým mu ich neukradla líška.

Zdroj: Matúš Husár

​ „Cítim šťastie, keď vidím ako sa stará budova zmenila novou fasádou a novými alebo repasovanými drevenými roletami,“ hovorí spokojný remeselník, ktorého už vyše 30 rokov baví niečo, čo nikto iný nechce robiť.

Každá z niekoľkých miestností má svoj účel. Chodba tiež. „V tejto trojmetrovej vani rolety kúpeme,“ hovorí a ukáže nám to aj prakticky. Roleta dostane hĺbkovú impregnáciu, ktorá odpudzuje aj hmyz. Nie je to zbytočné. Keď ich dáva dole z okien a berie na repasovanie, okrem prachu a špiny neraz narazí aj na hniezdo ôs či sršňov. „To keď sa s roletou nehýbe,“ vysvetlí Peter Korenačka. „Už som dostal pár žihadiel. Jedno aj do hlavy, keby som bol alergický, už sa spolu nebavíme.“

Zdroj: Matúš Husár

​Vaňa pre rolety. V nej dostávajú hĺbkovú impregnáciu.

Na repasovanie už brali s kolegami aj rolety, ktoré v sebe mali diery po guľkách ešte od vojny. „Najstaršie rolety, ktoré sme opravovali, boli z roku 1903. A to na bývalom riaditeľstve Národného divadla na Gorkého 4. Dnes už sú tam nové drevené,“ pokračuje a vedie nás do ďalšej miestnosti. „Toto sú staré, možno aj 60-ročné, rolety jednej ústavnej sudkyne, ktorá im chce predĺžiť životnosť. Kedysi totiž rolety natierali len lodným lakom, ten už je preč, zostalo len drevo, ktoré začalo nasávať vodu,“ ukazuje nám. V Eslingeri ich prebrúsia, napustia, nalakujú a znova zložia. Nové drevené by vydržali ďalšie desiatky rokov, ale majiteľka má k tým starým citový vzťah. Opravoval ich ešte jej otec. Navyše, patrí medzi ľudí, ktorým pripadá zachovanie drevených roliet rovnako prirodzené ako zachovanie drevených parkiet.

Zdroj: Matúš Husár

​Najstaršie rolety, ktoré sme opravovali, boli z roku 1903. A to na bývalom riaditeľstve Národného divadla na Gorkého 4. Dnes už sú tam nové drevené,“ hovorí Peter Korenačka. Na Divadle P. O. Hviezdoslava mali drevené rolety, dnes majú hliníkové s imitáciou dreva.

„Kto si dnes vlastne dovolí drevené rolety?“ pýtam sa. Odpoveď znie: Najmä bohatí ľudia s vkusom alebo motivovaní odporúčaním architekta, tí, čo chcú zdvihnúť cenu domu, susedia inšpirovaní susedmi, alebo aj chudobnejší seniori, hoci ani repasované drevené rolety nie sú lacnou záležitosťou. „Sú to mercedesy medzi roletami, ale opravujem ich aj starým babičkám. Vtedy som altruista. Chcem tie rolety zachrániť, pretože som presvedčený, že keď to robím, zachovávam ducha Starého Mesta. Keď dáte plastové okno, zrušíte schránku na roletu a dáte na dom sadrokartón, toho ducha zabijete,“ vysvetľuje. Napadne mi, že keby každý takto fungoval vo svojej práci, svet by vyzeral inak.

Keď vás niečo veľmi baví, tak vás to aj uživí

Začiatkom 90-tych rokov mal Peter Korenačka so švagrom upratovaciu firmu. „V jednej firme nám raz hovoria, že majú pokazené drevené rolety, či sa na ne nepozrieme,“ spomína na svoje začiatky. „Bavilo ma robiť rukami – moje prvé auto som rozobral na piesty – pozrel som sa na rolety a zistil, že je to jednoduchý systém.“ Objavili dieru na trhu a začali sa jej venovať, hoci na začiatku vedeli vymeniť len popruh. V čase, keď všetci masovo začali vymieňať staré za nové, šli tvrdošijne svojou vlastnou cestou.

Zdroj: Matúš Husár

​Pliešky, ktorými sú pospájané jednotlivé lišty rolety.

Darilo sa im, hoci výrazný útlm pocítili, keď sa postavilo v Bratislave prvé obchodné centrum. „Babky sa z potravín pri dome presunuli doň. Dovtedy mali aj čas aj financie, potom začali peniaze nosiť do obchodných centier. Už nechceli opravovať rolety. Ale nejaké percento z týchto ľudí existuje dodnes. Bohužiaľ, často mi zavolajú, až keď im roleta padne, nedá sa vytiahnuť a majú odrazu tmu. Lenže ja nie som hasič.“

Tvrdí, že dnes ľudia žiadajú skôr tmavé drevené rolety, hoci jemu osobne sa viac páčia svetlé, ktoré boli pred sto rokmi bežné, pretože drevo malo na sebe len lodný lak. „Slováci a Česi chcú vidieť aj priznať drevo a pod lazúrou jeho štruktúru. Nemci chcú zas biele rolety a chatári zelené. A keď chce niekto farebné, pošlem ho pozrieť sa na Poľský inštitút na Námestie SNP, či sa mu to páči,“ usmieva sa Peter Korenačka a dodáva, že ľuďom sa už nechce „cvičiť“ pri mechanickom vyťahovaní roliet, a tak sú už skoro všetky nové na elektropohon.

Zdroj: Matúš Husár

​Staré rolety tu dostávajú nový život.

Chcela by som počuť, že doba recyklácie sa vracia, Peter Korenačka mi však tvrdí, že v 90-tych rokoch bol po repasovaní drevených roliet väčší hlad. „Dnes sa ale zase začínajú objavovať fanúšikovia prírodných materiálov,“ hovorí. „Čudujem sa, prečo vlastne neučia architektov, že nad okno nových domov patrí schránka pre roletu. Veď to nestojí skoro nič. V južanských krajinách ju majú všetci.“ Reagujem, že s čoraz častejšími tropickými letami táto potreba možno vyvstane.
„Je pravda, že keď sú veľké teplá, volajú mi aj ľudia z Petržalky, že by chceli drevené rolety. Intuitívne tiahnu k drevu ako izolantu,“ nadviaže. „Bohužiaľ, paneláky na drevené rolety stavané nie sú. Schránka by zmenšila okná, stratili by svetlo.“

Fascinuje ma, že pokiaľ ide o repasovanie roliet, nemá Peter Korenačka v našej krajine v podstate konkurenciu. „Nikomu sa nechce špiniť a aj sme zleniveli. Aj remeselníci chcú robiť len s novými, najlepšie hliníkovými alebo plastovými roletami. Ja nie,“ hovorí, hoci aj on osádza nové a aj hliníkové. Nové drevené rolety vozí v surovom stave z Nemecka, pri Zlatých pieskoch ich potom upravuje a hriadeľ, koľajnice a lišty z borovice montuje dokopy. Občas s pomocníkmi, väčšinou sám. „Tie nové však tvoria len 30 percent môjho biznisu. Až 70 percent je stále repasovanie starých skonštatuje a dodáva, že podobných ako on je v našej krajine určite viac. „Sú poschovávaní po Slovensku, remeselníci, ktorých baví to, čo robia.“

Zdroj: Matúš Husár

​Diielňu má pri Zlatých pieskoch, kde môže pokojne vŕtať a nikoho neruší.

Láska k remeslu, ktoré robí, je zrejmá z každej vety, ktorú povie. A že rozprávať vie! Mám pocit, že je živým dôkaz, že čoraz viac múdrych ľudí sa vedome rozhodne živiť rukami. „Keď vás niečo veľmi baví, tak vás to aj uživí,“ tvrdí s presvedčením a presviedča o tom aj vlastným príkladom.
(in)