Zdroj: Archív TASR
Skromné domy na našej úvodnej foto neďaleko hradnej brány sú dávno minulosť, Strelecká ulica spájajúca Mudroňovu so Zámockou má už úplne iný ráz. Porovnajte si ju s dnešným záberom a pozrite sa tiež, ako vyzeral Bratislavský hrad pred desiatkami rokov.
Streleckú ulicu na hradnom kopci spomenul pred vyše sto rokmi aj známy historik a vysokoškolský učiteľ Tivadar Ortvay v knižke Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie z roku 1905. „Ulička živo pripomína poľovačky, ktoré sa v Prešporku odjakživa tešili veľkej obľube. Našim predkom chutili jedlá z diviny takisto ako dnešným Prešporčanom. Dunajské luhy aj karpatské lesy boli kedysi bohaté na srnčiu zver, zajace, divé mačky, líšky, lasice, kuny, vydry, bobry, diviaky a všetky tieto zvieratá okrem divých mačiek a bobrov sú pre poľovníkov dodnes bohatou odmenou za ich námahu,“ priblížil.
Ulica spájajúca Mudroňovu so Zámockou sa zachovala dodnes, len domy z jednej strany sú preč, nahradil ich malý parčík. Minulosťou je aj minibytovka na Mudroňovej ulici (časť z nej vidíte na dobovej foto vpravo) - na tejto strane, len o kúsok ďalej, stojí dnes budova Národnej rady SR. Porovnajte si fotografiu spred šesťdesiatich rokov s aktuálnym záberom od Ľubomíra Deáka z OZ Bratislava a jej Premeny.
Rok 1964: Strelecká ulica, domy vpravo sú už minulosť. Z druhej strany, na Mudroňovej ulici, bola kedysi zastávka trolejbusov.
Rok 2023: Pohľad na Streleckú ulicu z rovnakého miesta dnes
Zaujímavosťou je tiež, ako pripomenul portál imhd.sk, že úzka Strelecká ulica slúžila v čase rekonštrukcie Mudroňovej v roku 2001 ako obchádzková trasa pre autobusy MHD.
Fotograf Ľubomír Deák pripravil pre vás aj porovnávačku Bratislavského hradu (nižšie), ktorý začali rekonštruovať pred 70 rokmi. Obnovy sa táto vzácna historická pamiatka dočkala doslova v hodine dvanástej, v päťdesiatych rokoch bola takmer rumoviskom.
Rok 1954: Historickej pamiatke hrozilo, že ju zbúrajú.
O záchranu Bratislavského hradu sa zaslúžil najmä zanietený architekt a pamiatkar Alfred Piffl, rodák z českých Kerhartíc nad Orlicí. Spolu s maliarom Jankom Alexym neúnavne bojovali proti neprajníkom, ktorí presadzovali jeho zbúranie. So zameriavaním hradných ruín a výskumom areálu sa začalo na jar roku 1953 – pozrite sa, ako vyzeral Bratislavský hrad o približne desať rokov neskôr a porovnajte si záber s dnešným.
Rok 1964: Na Bratislavskom hrade dokončovali poslednú - južnú fasádu. Vnútorné omietky boli zväčša hotové, štukatéri pracovali na sadrových omietkach na hlavnom schodisku.
Rok 2023: Záber z rovnakého miesta o takmer 60 rokov neskôr
Starší Bratislavčania sa dodnes pamätajú aj na premietanie filmov v amfiteátri na severnej terase Bratislavského hradu. Dokončili ho v máji 1949 a na filmové večery pod holým nebom rád spomínal aj Július Satinský. V Bratislavských novinách v roku 2007 vyšla aj takáto jeho spomienka: „Pre mladých Bratislavčanov bol letný amfiteáter na hradnom kopci rituálnym miestom. Hoci sa filmy končili pred polnocou, nikto sa nebál tmavých uličiek a podozrivých tieňov. Na východnej strane hradného kopca sa v lete tancovalo. Do tanca hrali známe bratislavské kapely, parket bol vždy zaplnený do posledného miestečka...“
Aká je vaša spomienka? Napíšte nám do komentára.
(ac)