Zdroj: ac
„Takto pred mesiacom by som s naším rozhovorom nesúhlasil, ľudí som sa veľmi stránil,“ priznáva úprimne Peter (na úvodnej foto), keď nám pripravuje bylinkovú limonádu s citrónom. „Bylinky si pestujeme sami, v našej záhrade,“ zároveň upozorňuje na okolie ich malej kaviarničky, ktorá dáva šancu ľuďom bez domova.
Sociálna kaviareň s názvom Solidarity café, kde sa s Petrom zoznamujeme, funguje len niečo vyše mesiaca. Ide o projekt občianskeho združenia Stopa Slovensko, ktorý má pomôcť ľuďom bez domova získať potrebné zručnosti, nielen kaviarenské, ale aj komunikačné, aby si dokázali neskôr nájsť prácu a osamostatniť sa. „Zámerom projektu je poukázať i na to, že existuje skupina ľudí, ktorá sa chce vymaniť z bludného kruhu bezdomovectva,“ dopĺňa zakladateľ združenia Pavol Sabela.
Ľuďom bez domova pomáhajú od roku 2015 a približne v tom čase prišiel zo Šurian do Bratislavy aj Peter. Bol jedným z ich prvých klientov. Prečo sa rozhodol pre naše mesto? „Bola to jediná možnosť. Mal som problém s alkoholom, ktorý som kombinoval s liekmi, a po čase prišla myšlienka, že sa zo Šurian odsťahujem, aby som už neubližoval svojej rodine. Nádejal som sa, že keď pôjdem do hlavného mesta, prežijem aj na ulici, fungujú tu viaceré charity...“
Príjemné prostredie kaviarne, vľavo bylinky, ktoré si sami pestujú.
Vyšlo to. Keď v OZ Stopa hľadali ľudí bez domova, ktorých môžu zaradiť na pracovnú terapiu, vybrali i Petra. Nechcel sa bezcieľne potulovať po uliciach mesta, ešte predtým si sám hľadal zamestnanie. Robil napríklad upratovača v automobilke či v čokoládovni, ale zakaždým po pár mesiacoch opäť zaúradoval alkohol. „To preto, lebo sa mi žiadalo vypnúť realitu, aby ma nedobiehala minulosť, zlé spomienky... Nevládal som žiť skutočný život. Okrem toho, chodiť do práce z ulice je veľmi ťažké, v nocľahárni si človek neoddýchne tak, aby vedel fungovať na zmeny.“
Kaviarnička je v záhrade, ktorú postupne zveľaďujú.
Problém s alkoholom dávno nemá a vie úplne presne, kedy vypil posledný pohárik: „Teraz v novembri to bude osem rokov.“ Navyše, vďaka Solidarity café, kde pracuje od prvého dňa, nanovo získava sociálne návyky. „Už sa viem s ľuďmi normálne rozprávať, alebo si v tichosti s nimi posedieť, už sa ich tak nestránim. T to napriek tomu, že mi to nie je veľmi príjemné, lebo stále mám v sebe nejaký blok... Viete, bezdomovectvo sa na vás podpíše.“
Peter: „Po zlých rokoch prežívam svoje najlepšie obdobie.“
Zároveň hovorí, že po zlých rokoch prežíva svoje najlepšie obdobie. OZ Stopa mu zároveň poskytlo izbu, kde má svoje súkromie. Ide o prestupné bývanie medzi ulicou a samostatným bývaním, projekt sa volá Crossroad – Križovatka. „Na tejto ´križovatke´ však nemôžem zostať natrvalo, postupne sa musím osamostatniť, pohľadať si prácu, ubytovanie. Toto je pre mňa štart a ja každým dňom získavam viac sebadôvery a motivácie riešiť svoj život. Verím, že to zvládnem, lebo za ten mesiac, odkedy som tu, je moja psychika úplne inde.“
Solidarity café je za zelenou bránou, vo dvore vysokej školy.
Pavol Sabela z OZ Stopa hodnotí projekt sociálnej kaviarne po mesiaci pozitívne, i keď priznáva, že očakávali o niečo viac návštevníkov. Takéto kaviarničky úspešne fungujú v rôznych mestách, sú napríklad vo Viedni či v Lisabone, ktorým sa v združení inšpirovali. Najviac ich vraj prekvapilo, že Solidarity café objavili aj turisti zo zahraničia. „Neďaleko je hotel, takže si k nám chodí posedieť pri káve či limonáde viac anglicky hovoriacich ľudí. Toľko cudzincov sme však naozaj nečakali, mnohí naši sa teraz začali učiť po anglicky, aby sa vedeli dohovoriť,“ dodáva s úsmevom.
• Solidarity café
Kaviarničku nájdete vo dvore Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety na Námestí 1. mája. Otvorená je od 12. h do 14. h a potom od 15.30 h do 18.30 h. Otváracie hodiny sa neskôr možno predĺžia, preveriť si ich môžete na internete.
(ac)