Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT
Bezpečnostný referent Národného výboru Bratislava súdruh Mazanec dostal 26. októbra 1948 dôvernú informáciu, že „povereníctvo vnútra chce v najbližších dňoch previesť raziu za účelom bratislavskej nie malej prostitúcie. Samozrejme, vec musí zostať utajená...“
Úryvok sme vybrali z kapitoly Koniec hriešnej Vydrice, v ktorej sa spisovateľ Anton Baláž podrobne venuje snahe komunistov po „víťazstve pracujúceho ľudu“ vo februári 1948 riešiť problém prostitúcie v meste. Ako ďalej píše, na podnet povereníka vnútra Daniela Okáliho a s príspevkom spomínaného referenta Mazanca vznikol v Úradovni národnej bezpečnosti (ÚNB) Národného výboru v Bratislave dvanásťstránkový dokument vo veci: Prostitúcia v Bratislave. Kópia je uložená v Slovenskom národnom archíve.
Autor dokumentu, prednosta ÚNB, podpis nečitateľný, konštatuje, že v Bratislave jestvuje remeselná prostitúcia, sústredená medzi Rybné námestie a Zuckermandel, regrutuje sa z padlých žien, ktoré bývajú hlavne na „smutne preslávených uliciach“ Vydrickej, Šťukovej a Floriánskej, počtom asi 70, a tajná prostitúcia, „rozsypaná takmer po celom meste, ktorá je ďaleko horšia a nebezpečnejšia ako remeselná prostitúcia“. Lebo kým remeselné prostitútky majú riadne ohlásený pobyt, pravidelne sa podrobujú lekárskym prehliadkam a po ochorení na pohlavnú chorobu sa ochotne a trvalo podrobujú liečbe, „ostatné prostitútky nie sú po zdravotnej stránke kontrolovateľné, bývajú v rozličných čiastkach mesta, obyčajne bez policajného prihlásenia“.
Pohľad do Floriánskej ulice zo Šťukovej, rok 1955
Počet tajných prostitútok sa odhadoval na 900, často išlo o mladé dievčatá vo veku 18 až 22 rokov. „Postávajú v pasážach pri Luxore, Tete, Ase a pod. a lákajú príležitostných pasažierov i cez deň. Večer potom navštevujú lokály všetkého druhu a oddávajú sa nemiernemu hýreniu... Medzi nimi nájdu sa dievčatá mravne už také zvrhlé, navyknuté na tento zdanlivo ľahký spôsob života, že dohováranie a úsilie o ich nápravu už sotva má účinku,“ konštatuje sa v dokumente.
Umravniť ženy, ktoré si mesačne zarobili 20- až 30-tisíc korún, kým v riadnom zamestnaní by mali ani nie 3-tisíc korún, nebola jednoduchá úloha. Razia proti „najškodlivejším elementom spoločnosti“ v úseku Vydrica – Podhradie sa uskutočnila 8. decembra 1948 v skorých ranných hodinách.
V Slepej ulici na Vodnom vrchu, rok 1940
Deň predtým vydalo oblastné veliteľstvo SNB (vtedajší Zbor národnej bezpečnosti, pozn. red.) presné inštrukcie: jeden veliteľ a 14 orgánov vytvorí obsadzovaciu skupinu, ktorá zabezpečí celý úsek, jeden veliteľ a 5 orgánov vytvorí eskortnú skupinu, ktorá bude z jednotlivých domov alebo bytov odvádzať zadržané osoby do väzenských áut a dopraví ich do budovy ÚNB, ostatní pridelení „orgáni“ budú použití ako strážna asistencia.
Prednosta ÚNB neskôr referoval o uskutočnenej razii šéfovi ŠtB pplk. Sedmíkovi aj povereníkovi Okálimu. Podľa jeho správy počas razie zaistili na Vydrici 55 žien a 23 mužov, podozrivých „buď zo zastretého kupliarstva, buď z nebezpečného zaháľačstva (pasáci)“.
Strechy domov na Vydrici približne v roku 1950
Súčasťou zoznamu prostitútok, zoradených abecedne (prvá bola 31-ročná Anna B. z Floriánskej ulice), sú aj protokoly z ich vypočúvania. Všetky vykonávali svoje remeslo „z vlastnej vôle a bez donútenia“, bývali v prenajatých, zväčša zariadených izbách, okrem nájmu za izbu si samy platili elektrinu, vodu aj kominára... Po vypočutí so zápisom v Úradovni národnej bezpečnosti boli prostitútky policajným trestným súdom odsúdené na desať dní „uzamknutia“. Dňa 17. decembra bolo 39 remeselných prostitútok prevezených na lekársku prehliadku do nemocnice na Bezručovej ulici. Ukázalo sa, že 33 z nich bolo pohlavne zdravých a 6 bolo pohlavne nakazených, tie poslali do Štátnej nemocnice.
Búranie Vydrice, rok 1968
Anton Baláž, ktorý si prečítal protokol z lekárskej prehliadky, vymenoval aj ochorenia zadržaných žien: telesná slabosť, žalúdočné vredy, suché zápaly pohrudnice, TBC, chronický reumatizmus, zápal vaječníkov, ťažká chudokrvnosť, dlhotrvajúci zápal pečene, nádor maternice, rakovina maternice, astma a ťažká srdcová chyba... Spisovateľ zároveň priznal: „Bŕŕ, povedal som si pri čítaní protokolu z prehliadky. A pomyslel som si, že tieto dámy vykonávali na Vydrici nielen najstaršie, ale i fyzicky najťažšie remeslo. Smutné defilé, pravda?“
Zadržané prostitútky skončili v tábore nútených prác v Novákoch, aby ich tam prevychovali na uvedomelé občianky...
Spracované podľa knihy Antona Baláža Vydrica historická – hriešna, Vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)
Zdroj:
Vydavateľstvo Marenčin PT
(bn)