Zdroj: ms
Bratislava prešla v priebehu 20. storočia obrovskou premenou a tá najväčšia zasiahla práve Podhradie. Pozrite si, ako vyzeralo dnešné Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu v roku 1910.
Fotografiu tohto miesta, konkrétne pohľad z dnešného Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu, zverejnili nadšenci histórie Bratislavy na FB stránke Bratislava na starých fotografiách.
Po tom, čo komunisti takmer celú Vydricu a Zuckermandel zbúrali, sa na tomto mieste zachoval barokový Kostol Najsvätejšej Trojice.
Podhradie v roku 1910. V ľavej polovici fotografie vidíme kostol, na mieste budovy napravo od neho v súčasnosti parkujú autá.
Kostol po štvorročnej výstavbe sprístupnili pre veriacich v roku 1738. Nájdete v ňom barokové sochy svätcov a dve vyšívané zástavy z 30. rokov minulého storočia, ktoré kostolu darovali cechy rybárov a lodníkov. Duchovným správcom kostola je v súčasnosti Martin Kramara (zároveň hovorca Konferencie biskupov Slovenska), ktorý v ňom aj slúži bohoslužby. Kostolík teda dodnes slúži svojmu účelu. Počas dňa je však zatvorený, bohoslužby sa však konajú denne o 17.00 h, pred nimi kostol otvárajú. "Ľudí chodí dosť, denne tak 10-15. V nedeľu, keď slúžime bohoslužby dve, ich je spolu okolo sto," prezradil nám Kramara. Ako povedal, hoci okolitá štvrť už nestojí, ľudia i tak prichádzajú. Jednak ide o ľudí, ktorých ku kostolu viaže nejaká udalosť (napríklad krst, sobáš) či spomienky. Viacero ľudí však prichádza zo "zelených panelákov" pri tuneli, ďalší najmä z Karlovej Vsi, odkiaľ je i kostolník. Raz do mesiaca tu má omšu i Maltézsky rád, vtedy príde taktiež okolo 50 ľudí. A raz mesačne kostol slúži aj pre poľskú komunitu žijúcu v Bratislave.
Kostolík by chcela cirkev postupne rekonštruovať, aktuálne je u reštaurátorky v Modre na odbornej obnove veľký oltárny obraz, ktorý by sa mal cca o mesiac vrátiť späť.
Ako sa uvádza na stránke kostola, Zuckermandel aj Vydrica vznikli v prvej polovici 13.storočia ako samostatné jednoulicové osady. Podhradská štvrť sa rozprestierala od Vodnej veže po starý židovský cintorín pri tuneli. Hlavnou komunikáciou bola Žižkova ulica (Zuckermandelhauptstrasse, Ulica Márie Terézie, Podhradská ulica). Tvár, ktorú si pamätajú aj súčasníci, dostala v 18.storočí. Až do roku 1850 bola majetkom Bratislavského hradu.
Na mieste budovy, ktorá stála napravo od kostola, dnes parkujú autá.
Podľa tradície ľudové pomenovanie štvrte „Zuckermandel“ priniesli so sebou v stredoveku stredobavorskí roľnícki kolonisti. Pochádza z nárečového nemeckého „Zucke Mantel“ v zmysle „Zucke den Mantel zur Flicht“, čo v preklade znamená „Chyť si kabát a utekaj“. Takýmto názvom sa žartovne a výstražne označovali málo bezpečné miesta.
Pomenovanie lokality Vydrica sa odvodzuje od obyvateľov osady Vydrica v Mlynskej doline, ktorí sa sem presťahovali v 13.storočí. Začínala na Rybnom námestí a hranicu s Zuckermandlom tvoril priestor Vodnej veže.
FOTOGALÉRIA: (Kostol Najsvätejšej Trojice a Vydrica):
Pokiaľ ide o históriu samotného Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu, ako sa môžeme dozvedieť z interaktívnej mapy, ktorú spustila staromestská samospráva, jeho pôvod siaha do raného novoveku, keď tu bola prerazená cesta smerom do Karlovej Vsi a Devína. Prvé domy okolo cesty sú zmieňované v roku 1711. V roku 1880 bolo na nábreží (Donaulände) 10 domov, v blízkej Mlynárskej ulici 3 domy, na Zuckermandle-Lände 35 domov.
(ms)