Zdroj: Marián Dekan
Plánovaná revitalizácia parčíkov na Žilinskej a Radlinského ulici, ktorú predstavil Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) v rámci programu Živé miesta, vyvolala značný rozruch. V týchto dňoch dokonca vznikla petícia, ktorá má podľa jej organizátorov „zabrániť nehospodárnej redukcii zelených plôch a likvidácii životaschopnej zelene“. Odpoveď, ktorú nám poslal MIB, by ste vzhľadom na vášnivú diskusiu, akú kauza rozpútala na sociálnej sieti, asi nečakali.
„Obyvatelia dotknutých lokalít majú v prípade projektov Parčík Žilinská a Parčík na Radlinského podozrenia z účelového odstraňovania životaschopnej zelene, porušovania záväzných dokumentov, nehospodárnosti, vylučovania obyvateľov z plánovania projektov a neprimeraného zapojenia záujmového zoskupenia. Plánované odstraňovanie zelených plôch, ako i likvidácia a výruby nepoškodenej životaschopnej zelene tiež popierajú princípy a celosvetové snahy o ochladzovanie prostredia miest v časoch negatívnych klimatických zmien,“ upozornili organizátori petície aj v osobitnej tlačovej správe.
V projekte Parčík Žilinská má podľa nich z výmery zelenej plochy ubudnúť 160 m² a v projekte Parčík na Radlinského takmer tretina výmery zelenej plochy, pričom obyvatelia dotknutých lokalít sa vraj o projektoch dozvedeli len náhodne, z médií a propagačných webových stránok, keď už bol proces v pokročilom štádiu rozpracovanosti a získavania povolení. „Po výhradách zaslaných MIB-u a primátorovi mesta sa obyvateľom podarilo dosiahnuť iba kozmetické ústupky, ktoré však v podstate projektových zámerov mesta takmer nič nemenia,“ dodávajú.
Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý sme požiadali o stanovisko, však vysvetľuje, že je to úplne inak. „Revitalizácia parčíkov Radlinského a Žilinská určite neprinesie redukciu zelene. Práve naopak, okrem lepšej pobytovej funkcie pribudne výrazne viac kvalitnej zelene a rastlinnej rozmanitosti, vďaka čomu sa v území zvýši biodiverzita. Oba návrhy projektov od začiatku rátali so zachovaním čo najväčšieho počtu súčasných stromov. Vymeniť sa majú iba tie, ktoré odborný arborista určil na odstránenie, a nahradené budú väčším počtom stromov, ktoré v dospelosti znásobia zelenú plochu tohto priestoru,“ uviedla pre banoviny.sk PR špecialistka MIB Annamária Ondrejková.
Budúca podoba Parčíka Žilinská na vizualizácii
Zdroj:
Marián Dekan
Parčík Žilinská dnes (fotené v apríli 2021)
Ako ďalej vysvetlila, v parčíku na Radlinského ulici treba pre zlý zdravotný stav vymeniť 15 stromov s plochou koruny 325 m², nahradí ich však 20 stromov, ktorých plocha korún v dospelosti dosiahne 3 086 m². Aj kry, ktoré aktuálne pokrývajú 126,2 m², sa rozšíria, a to na plochu 657,8 m². „Navyše, tieto kry budú mať výšku nasadenia koruny minimálne 2,5 metra, čím budú pôsobiť skôr ako stromy, nie ako klasické kry. Na Žilinskej vysadíme za 3 choré stromy 4 nové stromy a plocha trvalkovej výsadby bude o takmer 200 m² väčšia ako je v súčasnosti,“ spresnila PR špecialistka.
Oba návrhy majú teda podľa MIB priniesť násobne viac zelene ako je v parkoch dnes, pričom zeleň vraj bude navyše udržateľnejšia a vhodnejšia pre klimatické podmienky Bratislavy. „Zeleň bude rozmiestnená na viacerých úrovniach, a tým pádom jej bude viac - okrem trávnika vysadíme trvalky, kry, popínavú zeleň a pribudnú aj nové stromy, vďaka čomu zvyšujeme rastlinnú rozmanitosť daného územia. Náš návrh navyše zabezpečuje do budúcna modernú formu starostlivosti prostredníctvom závlahového systému, aby sa nové stromy nedostali v budúcnosti do stavu, v akom sú terajšie,“ doplnila Annamária Ondrejková.
Budúci parčík Radlinského na vizualizácii
Zdroj:
ac
Parčík na Radlinského ulici dnes (fotené v októbri 2021)
Časť trávnatej plochy nahradí mlat, z ktorého vzniknú prístupové chodníčky, MIB však ubezpečuje, že ho použijú iba na tienistých úsekoch pod stromami, kde tráva nedokáže kvalitne rásť. Mlatový povrch vďaka svojej priepustnosti dokáže efektívne regulovať zrážkovú vodu a jej postupné odparovanie, čím chráni priestor pred prehrievaním. Taktiež pri intenzívnych zrážkach je vďaka mlatu voda spádovaná do priľahlej zelene, vďaka čomu sa zlepšuje zavlažovanie parku. „Nie je preto pravda, že mlat spôsobuje väčšie prehrievanie danej lokality. Ide o materiál, ktorý sa vo veľkom používa aj v iných európskych metropolách, ktoré taktiež uprednostňujú prírode bližšie materiály v prípade chodníkov,“ zdôrazňujú odborníci MIB.
Nechápu, kde vzniklo nedorozumenie, keď petícia tvrdí, že zelene ubudne, a pritom to má byť presne naopak: „S aktérmi petície sme sa opakovane stretli a vysvetlili im spolu s odborníkmi celý projekt. Stojíme si za tým, že parčík Radlinského aj Žilinská sú pripravované odborne a kvalitne. Preto nerozumieme, prečo iniciujú kroky proti skvalitňovaniu životného a mestského prostredia. Jedna z hlavných priorít Metropolitného inštitútu Bratislavy a hlavného mesta je obnova verejných priestorov, čoho dôkazom sú realizované alebo pripravované projekty po celom meste. Cez iniciatívu Živé miesta investujeme do zvyšovania kvality priestorov, do ktorých sa roky neinvestovalo.“
MIB tiež zdôrazňuje, že o projektoch od začiatku iniciatívy v dostatočnom predstihu informuje verejnosť a vždy reaguje aj na konkrétne otázky a podnety od občanov. „Po tom, ako sa na nás skupina obyvateľov z okolia obrátila, prebehlo osobné stretnutie na vysvetlenie projektu. V prípade parčíku Radlinského sme na základe pripomienok občanov a ich obáv vypustili lavičku na sedenie v priestore najbližšie k rodinným domom. Takisto ostal zachovaný aj priečny chodník, ktorý vytvára spojnicu medzi chodníkom vedúcim k zastávke a chodníkom popri fasádach domov. Vyriešili sme tiež spádovanie problematickej dažďovej vody v blízkosti budovy, vďaka čomu obyvateľom nebude vlhnúť vonkajší múr.“
Organizátori petície hovoria aj o neprimeranej cene za realizáciu projektov - napríklad Parčík Žilinská má vyjsť na 114-tisíc eur s DPH, kým vybudovanie dvakrát väčšej plochy v susednom Parku Belopotockého stálo iba 60-tisíc eur vrátane DPH. K značnému cenovému rozdielu sa MIB vyjadril takto: „Čo sa týka parčíku Radlinského a Žilinská, všetci dodávatelia a ich ceny boli transparentne vysúťažení cez verejné obstarávanie. Treba tiež zdôrazniť, že len za posledný rok stúpli náklady na stavebný materiál aj o 25 % (dôsledok zatvorených fabrík počas pandémie). Navyše sa nám pre oba tieto projekty podarilo získať aj súkromných darcov, ktorí budú projekty spolufinancovať. Okrem toho, v prípade Radlinského bude vo výslednej cene započítaná aj prekládka sietí, ktorá sa bude diať po rokoch a najväčší benefit z nej budú mať práve stromy. Porovnanie s parkom Belopotockého nesedí, pretože tam sa robili úplne iné zásahy, ide o inú technickú náročnosť aj použité materiály. Tiež treba povedať, že na Belopotockého vznikli ďalšie náklady, ktoré nie sú zahrnuté v pôvodnej sume (napr. závlaha, detské preliezačky). Na záver zdôrazňujeme, že park Belopotockého nebol náš projekt.“
(ac)