Zdroj: TASR/Dano Veselský
„Rekonštrukcia Michalskej veže zatiaľ vyzerá na nešťastné košické riešenie,“ tvrdí Bratislavčan Patrik. Obáva sa, že obnova fasády úplne potlačí kamenné rohové bosáže, ako sa to stalo v prípade Urbanovej veže v metropole východného Slovenska. Rozporuplné reakcie vyvolala vlani aj obnova Kostola Najsvätejšej trojice na Župnom námestí, ktorý je tiež v jednotnej bielej farbe, bez zvýraznenia pilastrov. Svoj názor môžete vyjadriť aj hlasovaním v ankete na konci článku.
Podľa nášho čitateľa má byť fasáda Michalskej veže kompletne zatretá bielou farbou vrátane historických rohových bosáží, čím veža stratí na vizuálnej príťažlivosti. „Je mi jasné, že biela asi naozaj bude prevažujúcou farbou, ale minimálne rohové kamenné bosáže by nemali byť touto farbou pretreté, ale, naopak, mali by získať na autonómnosti. Obávam sa však, že naozaj hrozí podobná chyba, akú nedávno urobili v Košiciach pri obnove fasády Urbanovej veže,“ upozornil rodený Bratislavčan.
Pokiaľ ide o spomínanú dominantu Košíc, výsledok jej obnovy sa stretol s ostrou kritikou. Historik Ondrej Ficeri z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied v denníku Sme uviedol: „ Rekonštrukcia vôbec nerešpektuje gotické prvky veže a jej pôvodného gotického predchodcu. Figurálna výzdoba nie je zvýraznená, ale potlačená v masíve monotónnej bielej omietky, ktorá pripomína zateplený panelák... Rohová kamenná bosáž je zakrytá pod omietkou, pričom pôvodne tvorila dominantnú a zjavne viditeľnú architektonickú štruktúru veže.“ Výsledok obnovy Urbanovej veže označil za nevydarený architektonický hybrid.
Rekonštrukcia Michalskej veže sa začala v júli, práce majú trvať 18 mesiacov.
Aké sú teda zámery pri obnove fasády Michalskej veže, ktorá je súčasťou generálnej opravy tejto historickej pamiatky z 15. storočia? Z Múzea mesta Bratislavy, ktoré objekt spravuje, sme dostali zatiaľ neurčitú odpoveď. „Počas generálnej obnovy bude v súlade so záväzným stanoviskom Krajského pamiatkového úradu priamo z lešenia zrealizovaný dodatočný reštaurátorsky výskum na častiach fasád, ktoré boli počas prípravy rekonštrukcie neprístupné. Jeho účelom bude doplnenie poznatkov a definitívne rozhodnutie o podobe fasády bude vydané formou rozhodnutia pamiatkového úradu. Momentálne však platí, že základná farba fasády veže bude biela,“ informovala manažérka pre komunikáciu Katarína Selecká.
Žalostný stav fasády: Zvýrazní obnova kamenné rohové bosáže, alebo budú pretreté bielou?
Náš čitateľ je presvedčený, že nad „pamiatkarskou ortodoxiou“ by mal niekedy zvíťaziť obyčajný sedliacky rozum, a najmä estetický vkus. Jednotná biela farba pristane funkcionalistickej pamiatke, ale nie k baroku - takto komentoval aj výsledok vlaňajšej obnovy Kostola Najsvätejšej trojice na Župnom námestí. Táto baroková pamiatka získala po rekonštrukcii jednotnú bielu farebnosť, bez akýchkoľvek iných odtieňov na zvýraznenie architektonicky zaujímavých prvkov.
Obnova Kostola Najsvätejšej Trojice vzbudila rozporuplné reakcie Bratislavčanov.
Metodička Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Natália Ferusová vtedy vysvetľovala, že zmena farebnosti má svoje opodstatnenie, viaceré bádania v minulosti ukázali, že pôvodná farba „Trojičky“ bola práve biela. „Potvrdil to výskum v roku 1997, aj ďalší výskum v roku 2013,“ uviedla pre Bratislavské noviny. Zároveň priznala, že zvažovali nad zvýraznením pilastrov napríklad okrovou farbou, napokon sa však priklonili k tomu, že zachovajú originálnu, teda pôvodnú farebnosť. Je presvedčená, že kostol na Župnom námestí teraz pôsobí monumentálnym dojmom v zmysle princípov barokovej architektúry.
Reakcie Bratislavčanov na bielu „Trojičku“ sú rôzne, niektorým sa pozdáva, iní vyhlásili, že do tohto kostola viac nevstúpia. Náš čitateľ konštatuje, že v poslednom čase výzor Starého Mesta zovšednel: "Farebne zglajchšaltované pamiatky ako Bohoslovecký seminár, Trojička, dokonca i krásna secesná budova Eskontnej banky stratili svoju atraktivitu."
Aký názor máte vy?
(ac)