Zdroj: koláž abn
Kým sa v rokoch 1889 až 1890 dokončil Most Františka Jozefa, tak v našom meste spájal oba brehy Dunaja pontónový most Karolíny Augusty z roku 1825. Ten existoval až do roku 1891, ale potom už nebol potrebný. Netrvalo dlho a na novom moste sa vybudovali koľaje, ktoré slúžili napríklad aj na premávku slávnej viedenskej električky, ale jazdili po ňom aj vlaky, autá či MHD.
Horná konštrukcia mosta spočívala na štyroch riečnych pilieroch, na dvoch pobrežných a na dvoch estakádach a bola zhotovená z liatiny a valcovaného železa. Piliere boli vytesané z kameňa z Devínskej Novej Vsi. Vozovka bola vydláždená impregnovanými drevenými kockami a chodník pre chodcov dubovými doskami. Celkové náklady na stavbu dosiahli 1 780 0000 forintov. Takto to vyzeralo počas výstavby Mosta Františka Jozefa v roku 1889:
Prebiehajúce stavebné práce pre novú medzimestskú elektrickú dráhu, ktorá bola známa pod názvom “Viedenská električka”. Naľavo ešte vidno pôvodnú zástavbu Pálffyho majera, na mieste ktorého postavili v roku 1936 Obchodný palác, v ktorom mala byť umiestnená burza a rôzne obchodné spoločnosti. Nakoniec sa rozhodlo, že v budove bude sídliť Právnicka fakulta UK. V strede snímky vidno Landererov palác, v ktorom boli umiestnené ženijné kasárne. V roku 1944 palác zasiahla počas bombardovania rafinérie Apollo bomba, po vojne palác zbúrali.
Zdroj:
FB Bratislava na starých fotografiách
Pri moste boli na oboch brehoch tzv. mýtne domčeky, ktoré existujú dodnes. Fotografia vznikla v roku 1920...
Po vzniku Československa v roku 1918 boli dôvodné obavy, že by maďarské vojská mohli Bratislavu napadnúť a tak čs. legionári predbehli - prenikli na územie Petržalky a odzbrojili tunajšiu posádku. Most bol ešte aj v roku 1919 počas pohnutých politických čias zatarasený a strážený vojenskými jednotkami.
Most i Petržalka sa napokon stali súčasťou Bratislavy, respektíve Československa a po tragickom úmrtí generála Milana Rastislava Štefánika ho premenovali práve po ňom...
Zdroj:
FB Bratislava na starých fotografiách
Poriadnou skúškou pre most boli ľadové kryhy, ktoré sa zvykli v Bratislave kopiť a neraz vážne poškodili pontónový most, ktorý slúžil predtým. Tento záber vznikol na prelome rokov 1927 až 1928.
Zdroj:
FB Bratislava na starých fotografiách
Pohľad na Most Františka Jozefa v celej jeho kráse z petržalskej strany - záber je z roku 1937...
Zdroj:
FB Bratislava na starých fotografiách
Počas druhej svetovej vojny bol na konci mosta hraničný priechod medzi Slovenským štátom a nemeckej ríše, ku ktorej vtedy patrila aj Petržalka.
Na konci druhej svetovej vojny bol most zničený a do jeho rekonštrukcie boli zapojení nielen sovietski vojaci, ale vo veľkom počte aj zajatci, pričom napokon na počesť svojich obnoviteľov dostal meno Most Červenej Armády.
Do roku 1961 cez most premávala električka, do roku 1983 vlaky, neskôr bol určený už len pre hromadnú a osobnú dopravu a napokon slúžila už len lávka pre peších a cyklistov a to až do roku 2013, kedy sa konštrukcia Starého mosta začala rozoberať a na jeho mieste bol postavený prakticky úplne nový most.
Takto to vyzeralo počas komplexnej rekonštrukcie mosta v roku 2015...
V júli 2016 bol slávnostne otvorený nový Starý most. Aj keď prioritne slúži na premávku električiek do a z Petržalky, tak v júni tohto roku ho v rámci nakrúcania propagačného filmu o Slovensku prešiel aj monopost F1.
(ars)