HISTÓRIA: Poznáte minulosť Obchodnej ulice? Boli tu nielen vinohradnícke domy, ale aj prvá záložňa v Prešporku

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

Na Obchodnej ulici, ktorá je jednou z najrušnejších v Bratislave, bol čulý život aj v minulosti. Vedeli ste napríklad, že električka tam premávala už v roku 1899 a ešte predtým, v roku 1772, vznikla na ulici prvá záložňa v Prešporku?

Niekdajšia Schöndorfská ulica (Schöndorfergasse či Széplak utca) spájala dve brány – Michalskú a Schöndorfskú, ktorá stála na dolnom konci dnešnej Obchodnej ulice. Nazvali ju podľa prímestskej obce Schöndorf, ktorá sa nachádzala práve v týchto miestach.

V roku 1442 prebudovali bránu na kamennú, aj preto sa v účtovných knihách z 15. a 16. storočia spomína ako Stain in thar, Stainenin tor. Účty z roku 1596 hovoria o tom, že ju zdobil maľovaný mestský erb. Podľa mestských účtov z roku 1459 uzatvárala ulicu priekopa, kamenná brána a závory.  

Najstaršie pomenovanie ulice bolo Uhorská (Ungarngasse). Dostala ho podľa svojich najstarších obyvateľov - Uhrov, ktorí sa tu usadili v 13. storočí. Už v roku 1279 sa spomína ako villa Zeplok. Synovia Jakuba, vydrického majiteľa domu, v tom roku predávajú spustnutú vinicu na krásnoveských vŕškoch. Názov Schöndorf (Krásna ves, Széplak) sa často spomína už v roku 1382 a potom v testamentoch z 15. a 16. storočia.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Obchodná ulica približne okolo roku 1910.

Osadu Schöndorf, kde bývali hostia prešporského Hradu, daroval prešporským mešťanom kráľ Ladislav IV. v roku 1288. O štyri roky kráľ Ondrej III. na žiadosť občanov tento dar potvrdil, ba v roku 1297 dokonca nariadil spojenie Schöndorfu s mestom Prešporkom, aby sa takto nahradil úbytok mestského obyvateľstva. Podľa tohto výnosu Ondreja III. z roku 1297 mal vtedy Schöndorf rozličné budovy z kameňa a iného materiálu (zrejme z tehál a dreva).

HISTÓRIA: Ako sa bývalo v Bratislave na prelome storočí? Ako trávili voľné chvíle majetní Prešpurčania?

Nazrite s nami do života potomkov známeho výrobcu likérok Antona Slubeka, ktorí bývali v dome na Kozej ulici 25.

​Podľa mestskej pozemkovej knihy z roku 1439 mala Schöndorfská ulica 52 domov, jeden hospodársky majer a jednu prázdnu parcelu. Bol tu aj nevestinec obohnaný ohradou (domus civitatis, in qua habitant mere-trices). Bol to teda mestský dom a mesto z jeho výnosu platilo kata. Mestské účtovné knihy za obdobie 1434 – 1543 spravidla spomínajú tento dom ako „Frauenhaus“, zriedka ako „Frauenhof“ alebo ako „Weissenburg“. Podľa komorských účtov z roku 1451 stál v blízkosti hliniska, teda na konci predmestia. V rokoch 1440 – 1470 tu pribudlo 9 nových domov, takže v roku 1500 mala ulica už 61 domov a jeden majer. Cena jedného domu bola podľa pozemkovej knihy 20 zlatých.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Západné vyústenie ulice do dnešného Hurbanovho námestia.

Na tejto ulici stál aj dom Mateja Ebeczkého, kde sa v roku 1578 zrodila vzbura proti mestskej rade na čele s Ulrichom Hauserom. Mestskú radu zachránil iba miestodržiteľ a hradná posádka. Vyšetrovanie trvalo celý rok, vzbúrencov odsúdili na smrť, napokon ich však omilostili s podmienkou, že do roka rozpredajú celý svoj majetok a navždy sa vysťahujú z Prešporka. Príčinou vzbury bola skutočnosť, že mestská rada neumožnila občanom nahotoviť si drevo, nakosiť trávy a loviť ryby.

Je známe, že na Schöndorfskej ulici bývali v minulosti najmä vinohradníci, ktorí mohli v širokých podbrániach predávať vlastné víno. No bola tu tiež prvá záložňa v Prešporku, ktorá vznikla v roku 1772, a za dnešným Zlatým jeleňom tam v roku 1781 stál hostinec Čierny orol (Schwarzadlerwirthshaus). Aj budova pošty siahala do tejto ulice. Domáce vinice, takzvané Poinlweingärten, boli na ľavej strane. Bol tu aj hostinec Koruna (Kronen Wirthshaus) a na rohu Drevenej ulice (vľavo smerom do mesta) stál hostinec Jeleň (Hirschen Wirtshaus).

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

Prvé moderné stavby ​začali pribúdať na Obchodnej ulici  v 30. rokoch minulého storočia.

Zvonenie električky sa v Prešporku prvýkrát ozvalo pred 125 rokmi, v auguste 1895. Električkové trate pribúdali postupne, trať cez Obchodnú bola dokončená a daná do prevádzky v roku 1899. Podľa informácie Dopravného podniku Bratislava (DPB) električka začínala na Račianskom mýte a cez Blumentál a Obchodnú sa dostala až na dnešné Hurbanovo námestie, kde sa dalo prestúpiť na už existujúce električky ďalej do centra mesta či na hlavnú stanicu. „Pre zlý technický stav trate sa však v roku 1926 presunuli všetky električky z Račianskej ulice cez Americké námestie na Špitálsku a Obchodná sa stala neskôr revírom iba pre autobusy a trolejbusy,“ uvádza DPB.

Text a fotografie sme čerpali z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy/Ferdinandovo mesto, vydavateľstvo Marenčin PT. Redakčne upravené.

(bn)