Zdroj: Katarína Králiková
V stredoveku sa mohli u lekárnikov učiť iba mládenci. Dievčatá neprijímali. Tie sa liečiteľstvu priúčali u bylinkárok. Tak to zrejme bolo aj v niekdajšom Prešporku. V roku 1537 toto kráľovské mesto navštívil slávny lekár Paracelsus od ktorého sa tiež všeličo naučili.
Do Prešporku sa vtedy sťahovalo čoraz viac ľudí. Keď ich trápili choroby či bolesti, navštívili lekárov alebo lekárnikov. S intímnymi problémami však chodievali za bylinkárkami. Tie získavali poznatky o liečivých rastlinách od svojich babičiek. Mali aj zošity s tajnými receptami. Staré herbáre boli ich pokladom aj nebezpečným dôkazom. Už niekoľko rokov počúvali o procesoch s čarodejnicami vo Švajčiarsku. Po tom, ako pápež Inocent VIII. vydal príručku Malleus Maleficiarum, čiže Kladivo na čarodejnice, museli bylinkárky ešte viac chrániť aj samy seba.
Ľudia v Prešporku, hlavne zámožní mešťania a šľachtici, navštevovali v prvom rade lekárov a lekárnikov. S niektorými problémami im však stále pomáhali iba bylinkárky. Ani jedna z nich pritom nemala vlastnú lekáreň. Paradoxne, slová lekáreň a lekárnik majú základ v slove liek, ktoré vzniklo z latinského loqui, vo význame zariekavať magické formulky.
Hoci ešte v 16. storočí niektorí lekárnici v Prešporku používali cesnak ako „liek na všetko“, čoraz viac z nich sa už vzdelávalo aj na európskych univerzitách. Svoje vedomosti potom odovzdávali učňom. Podmienky prijatia, spôsob a obsah učenia i následného osamostatnenia si však určovali samotní lekárnici a schvaľovala ich mestská rada, ktorej boli členmi.
Farmaceutické múzeum v niekdajšej lekárni U červeného raka:
Zdroj:
Katarína Králiková
Nepríjemné časy pre majstrov lekárnikov nastali po roku 1536. Kráľ Ferdinand I. Habsburský totiž sprísnil nariadenie o verejnom zdravotníctve pod názvom Politio sanita, v zmysle ktorého už rozhodoval o činnosti a vzdelávaní lekárnikov sám kráľ.
Ešte iba rok trvali tieto poburujúce novoty, keď Prešporok navštívil kontroverzný lekár, filozof, astrológ, prírodovedec a bádateľ Paracelsus. Nekonvenčný Švajčiar sa zaujímal aj o mágiu, alchýmiu a výrobu liekov. V tom čase už bol známy po celej Európe a jeho návšteve sa tešili hlavne mladí lekárnici. Na študijných cestách sa o ňom dozvedeli škandalózne zaujímavosti. Aj to, že verejne spálil Avicennovu knihu, po stáročia hlavný cirkevný zdroj učenia medicíny.
Zvedaví lekárnickí učni boli iste rozhorčení, keď richtár Michal Klee pozval na veľkú hostinu s jeho prednáškou iba najváženejších mešťanov. Paracelsus, celým menom Philippus Aureolus Theophrastus Bombastus von Hohenheim (1493 - 1541), bol však človek nielen vzdelaný, ale aj neviazaný. Mladí učni sa mu zdali veselšou spoločnosťou ako vážení radní páni. Navyše tvrdil, že lekár nesmie nekriticky preberať staré náuky, ale získavať má vlastné poznatky. Mládencov pozýval do hostincov na diskusie, ktoré sa pod vplyvom lahodného prešporského vína rýchlo menili na veselú zábavu.
Počas návštevy v Prešporku býval Paracelsus v dome na Uršulínskej ulici (úvodná foto). Pripomína
ho tabuľa na Primaciálnom námestí.:
Zdroj:
Katarína Králiková
Počestní majstri lekárnici sa pohoršovali, že im Paracelsus kazí učňov. Dlho hútali, čo majú robiť. Predsa len, bol to vážený hosť. Aj v Prešporku už počuli o jeho liečebných úspechoch na dvore dánskeho kráľa Kristiána II. a o zázračnom uzdravení nohy bazilejského kníhtlačiara Johannesa Frobenia, ktorému hrozila amputácia. Boli v nepríjemnej situácii.
Paracelsus si ale z ničoho ťažkú hlavu nerobil. Počas návštevy v Prešporku si vymenil vedomosti aj s ľudovými liečiteľkami, kúpeľníkmi a bylinkárkami... A po dvoch týždňoch z mesta záhadne zmizol. Keď o štyri roky nečakane zomrel, ostalo po ňom veľa priekopníckych myšlienok aj o tom, že filozofia, astronómia, alchýmia a nad nimi cnosť sú základnými piliermi zdravia.
Katarína Králiková,
sprievodkyňa dejinami
a blogerka
Zdroje: Anton Bartunek: Historický vývoj farmaceutického vzdelávania vo vzťahu k územiu dnešného Slovenska od 14. storočia do roku 1918, Dejiny – internetový časopis Inštritútu histórie FF PU v Prešove - č. 1/2017
Ďuríčková Mária: Diabolský doktor in Dunajská kráľovná, vydavateľstvo Mladé letá 1976