V Budapešti už bezdomovcov trestajú, zavedie podobné praktiky aj Bratislava?

Zdroj: TASR

V Maďarsku presadili kontroverzný zákon, ktorý zakazuje bezdomovectvo. Je možné, aby sa niečo podobné presadilo aj u nás? Uvažuje sa o tom?

Vládnej strane Fidesz, ktorá má v parlamente ústavnú väčšinu, sa nedávno podarilo v maďarskom parlamente presadiť veľmi kontroverzný zákon, ktorého autorom je poslanec Mate Kocsis. V podstate ide o zákaz bezdomovectva. V praxi to znamená, že ak polícia prichytí niekoho pri tom, ako spí na ulici, dostane najskôr slovné varovanie, aby išiel spať do nocľahárne. Ak však neuposlúchne, alebo ho prichytí polícia takto opäť, dostane pokutu 135 000 forintov (cca. 418 eur). Nakoľko je vymožiteľnosť tohto zákona a platba pokuty skutočne reálna, je otázne, keďže treba mať na pamäti, že ide o ľudí zväčša bez finančných prostriedkov.

Druhá cesta je uplatnenie iných právnych krokov, dokonca táto osoba môže skončiť až vo väzení. Len v Budapešti pritom žije odhadom okolo 10 000 ľudí bez domova. Maďarská vláda je presvedčená, že týmto spôsobom dá ľuďom v núdzi pomoc, ktorú potrebujú, nie ďalšie práva. Schválenie tohto zákona odštartovalo mnohé demonštrácie, ktoré sa odvolávajú na to, že nie je možné zakázať chudobu.

Zdroj: TASR

​

Zisťovali sme, či sa podobné nariadenia nechystajú zaviesť aj u nás. „Ministerstvo spravodlivosti aktuálne nevidí na dané opatrenie dôvod a ani súčasne nemá v pláne pripravovať obdobnú právnu úpravu, "reagovala na naše otázky Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia ministerstva.

„Podľa informácií našich odborníkov zo sekcie verejnej správy či odboru prevencie kriminality MV SR, sa zatiaľ žiadny takýto zákon o zákaze bezdomovectva nepripravuje," dodala Michaela Paulenová z Tlačového odboru MVSR.

K spomínanému zákonu sa pre banoviny.sk vyjadril aj Michal Oláh, ktorý prevádzkuje v Podunajských Biskupiciach útulok pre ľudí bez domova Resoty založený Antonom Srholcom.  „Samozrejme, problémom je ohrozenie ľudskej dôstojnosti a kriminalizácia chudobných Maďarov. Vždy je problematické, ak sa pozornosť bezpečnostných zložiek trénovaných na chytanie zločincov upriamuje na najzraniteľnejšiu sociálnu skupinu, ľudí žijúcich v extrémnej chudobe. Je to absolútne asymetrický vzťah, tieto situácie budú môcť bezpečnostné zložky a orgány činné v trestnom konaní ľahko zneužiť, aj nechtiac, a použiť podľa ľubovôle. Každý človek túži byť slobodný, aj ten najchudobnejší z chudobných, akými sú ľudia bez domova. Represívne treba postihovať iba jednu špecifickú skupinu bezdomovcov - organizované žobrácke skupiny, ktoré peniaze odovzdávajú svojim "pastierom". Väčšina ľudí bez domova chce žiť normálny život, ale majú rôzne prekážky, ktoré im bránia bývať v sociálnych zariadeniach ako útulok, azylový dom či nocľaháreň. Majú napr. partnera a zariadenie je len pre mužov či ženy, majú rôzne záľuby, špecifický spôsob života - členovia rôznych náboženských skupín, ľudia so zvláštnou diétou (vitaráni), stravovacími návykmi, domácim zvieraťom, väzbe k určitému miestu a v neposlednom rade odporu k organizovanému životu, v ktorom vám niekto prikazuje, čo a kedy máte vykonávať, s kým máte byť na izbe a pod. Samozrejme, veľká časť ľudí bez domova nechce ísť bývať do sociálnych zariadení kvôli závislosti na alkohole a drogách. Takže nanútené bývanie tak či tak nerieši problém väčšiny ľudí bez domova. Buď s ním nesúhlasia z nejakých osobných, vyššie menovaných dôvodov, alebo trpia závislosťou. V zahraničí ako Fínsko či iné krajiny je veľmi úspešný napr. projekt Housing First, teda "bývanie predovšetkým" - ľudia dostanú bývanie v určitom štandarde, za ktoré platia 50 eur alebo 30 % svojich príjmov s tým, že majú svoje súkromie, slobodu a externe sa stretávajú so sociálnym pracovníkom či iným odborníkom. Tejto problematike sa v Bratislave venuje OZ STOPA Slovensko a OZ VAGUS. Ďalším riešením je komunitné bývanie chudobných ľudí ako RESOTY, kde ľudia spolu slobodne žijú a pomáhajú si popri dodržiavaní jednoduchých pravidiel, ako ich naformuloval ešte Anton Srholec. K tomu všetkému samozrejme patrí sieť kvalitných sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti. Profesor Vladimír Krčméry momentálne rokuje s mestom o založení zdravotníckeho zariadenia určeného pre ľudí bez domova, čo nám na Slovensku veľmi chýba. Toto je cesta von z bezdomovectva, nie kriminalizácia a trestanie chudákov neraz trpiacich duševným ochorením."

​​

Zdroj: Archív Michala Oláha

​(bal)