Zdroj: ac
Príbeh Komunitnej záhrady Ostredky v bratislavskom Ružinove, ktorá úspešne funguje už siedmy rok, sa začal trochu inak, ako to pri takýchto projektoch býva.
„Nebolo to tak, že sme sa zišli partia ľudí, rozhodli sa vytvoriť komunitnú záhradu a hľadali sme pre ňu priestor. Naopak, mojím zámerom bolo oživiť spustnuté miesto, ktoré som mal každý deň na očiach,“ hovorí Ladislav Dudor o bývalom volejbalovom ihrisku pri športovom gymnáziu na Ostredkoch.
Nemal nijaký špeciálny vzťah k záhradkárčeniu, predovšetkým mu išlo o príjemný priestor na susedské stretnutia. „Keď som sa prisťahoval na Ostredky, žiadalo sa mi socializovať sa, nikoho na sídlisku som nepoznal. Ale ani mnohí ľudia, ktorí tu bývajú dlhšie, nevedeli jeden o druhom, boli si cudzí. Až vďaka komunitnej záhrade si začali budovať vzťahy.“
Do záhrady sa podarilo získať až 66 boxov.
Do projektu sa pustil sám, zmapoval dostupné priestory na sídlisku, možnú pomoc z okolia aj mestského úradu či potencionálny dosah na verejnosť. Po čase prišiel na to, že ďalej, so samotnou realizáciou, si sám neporadí. Veľkú podporu našiel v občianskom združení Vnútroblok, ktoré už malo v tom roku 2016 záhradu na Sasinkovej aj na Karpatskej ulici. „Moja mentorka Sandra Štasselová mi vysvetlila všetky dôležité kroky – ako založiť občianske združenie, o aké granty sa dá požiadať, aké sú možnosti fungovania záhrady... Realizácia tohto nápadu znamenala veľa vybavovačiek aj učenia sa za pochodu. Netušil som napríklad, ako zabezpečiť dovoz zeminy či prevážanie záhradných boxov žeriavom, alebo tiež, ako sa postaviť pred veľkú skupinu dovtedy cudzích ľudí s prejavom a pokynmi.“
Skleník v komunitnej záhrade si stavali sami.
Keď už Ladislav s prvými nadšencami poroznášali informačné letáky po sídlisku, a zámer oznámili aj v lokálnych médiách, zrazu sa začali hlásiť záujemcovia. „Rozbehlo sa to veľmi rýchlo, až som bol prekvapený. Spočiatku chcela väčšina ľudí najmä záhradku, ale ako sme postupne robili rôzne akcie, začali sa zapájať aj do komunity. To som vždy chcel - aby sme mali priestor na spoločné zážitky. Komunita začala žiť ako celok možno v tretej sezóne, keď sme sa navzájom lepšie spoznali a prišli na to, ako vieme fungovať,“ pokračuje.
Ladislav v altáne s grilom, ktorý pomohli postaviť záhradkári architekti.
Volejbalový kurt dnes pripomenú už len dva stĺpy a antuka, ktorú si všimnete na niektorých miestach, väčšinou zarástla trávou. Na školskom pozemku vznikol úplne iný svet: na hriadkach kvitnú kvety, rastie jarná cibuľka, šaláty, jahody či bylinky, celkom vzadu vidíme aj štyri včelie úle... Nechýbajú drevené stoly s lavicami na spoločné posedenia, altán s grilom, ktorý pomohli postaviť záhradkári architekti, spoločný skleník, miesto na hru detí aj na relax dospelých... Malý skrytý raj v strede sídliska, medzi blokmi domov, ktorý je otvorený pre všetkých, nielen pre členov záhradkárskej komunity.
Občas sa však objavia aj neželaní návštevníci. „Viackrát nám zničili plot, dokonca sa pokúsili ukradnúť gril, len bol pre nich ťažký, našli sme ho pohodený v záhrade. Vlámali sa aj do dreveného domčeka, hoci v ňom nemáme nič cenné, žiadnu zlatú baňu tu nenájdu, iba jednoduché náradie,“ zdôrazňuje Katarína Hajduová, ktorá patrí do organizačného tímu.
Ladislav s Katarínou sa tešia, komunitná záhrada žije.
Záhradných boxov narátate až 66, toľko domácností si ich podelilo, a záujemcov by bolo ešte viac. Niektorých láka do tejto zelenej oázy pestovanie, iných spoločné stretnutia, hoci aj náhodné, pri zbere úrody. Patrí k nim napríklad Michaela, ktorá sa o svoju mini záhradku stará tretiu sezónu. „Teraz mi tu rastú jahôdky, rukola, špenát, cibuľka,“ ukazuje, zároveň priznáva, že nie je typický záhradkár, necíti potrebu hrabať sa v zemi. „Do záhrady chodievam rada najmä vďaka podujatiam a ľuďom, ktorých som spoznala. A moja dcérka sa tu vždy vyjaší, takže je to perfektné.“
Domček pre deti, za ním altán
Podujatí býva od jari veľa: brigády, varenie guláša, grilovačky, spoločenské hry, čítanie rozprávok pre deti, divadielko, premietanie filmov, väčšou letnou akciou sú narodeniny záhradky, mnohí sa tešia i na spoločné raňajky, v horúcich dňoch tu nájdu príjemné útočisko. Asi neprekvapí, že najväčší ohlas majú akcie pre deti, ale zaujímavé bývajú i workshopy. „Napríklad naši členovia záhradníci pripravili prednášku o kompostovaní, včelár, ktorý má u nás úle, porozprával o včelárstve, mali sme aj psychologické workshopy, jeden náš záhradkár je totiž psychoterapeut,“ približuje Katka.
S priestorom pracujú tvorivo, stoly môžu byť zajtra rozložené inak.
Podobných zážitkov je oveľa viac. „Niekedy sme tu aj celý deň a ja si až pri odchode uvedomím, že som zabudol poliať svoju záhradku,“ uzatvára s úsmevom Ladislav, iniciátor projektu, vďaka ktorému vznikli aj priateľstvá, ktoré presiahli hranice komunitnej záhrady.
• Chcete záhradu aj vy?
Podľa skúseností Ladislava Dudora je dnes podpora mesta i mestských častí v porovnaní s obdobím, keď zakladal záhradu on, oveľa väčšia. Ak uvažujete nad podobným projektom aj vy, kliknite na www.bratislavskisusedia.sk, nájdete tam cenné informácie, ako postupovať.
(ac)