Aj priamo v Bratislave nájdete farmu, kde si deti pohladkajú ovečky

Zdroj: Facebook/Hospodársky dvor

Nemusíte ísť do Stupavy, ani do Schloss Hofu. Stačí zájsť na koniec Krasňan. Pri ceste, ktorú domáci využívajú na prechádzky okolo vinohradov, nájdete Hospodársky Dvor. Dospelí sem chodia pookriať, deti kŕmiť sliepky, husi a kačice, pohladkať ovečky alebo povoziť sa na koni. Tento kúsok dediny uprostred mesta oceňujú nielen miestni Račania, poznajú ho aj starí ľudia, čo prichádzajú s nostalgickými spomienkami na vlastné detstvo či materské škôlky a školy z iných častí mesta.

Každé ráno dá Robert Hammer do chladničky, ktorá stojí pri bývalej družstevnej budove, 10 litrov kozieho mlieka a 60 vajíčok. „Keby nebolo sucho, mlieka by bolo aj 30 litrov,“ hovorí a dodáva, že potraviny sa vždy rýchlo rozchytajú. „Predal by som aj trikrát viac.“

Ľudia si neváhajú privstať. Funguje tu samoobslužný predaj. Vezmete si liter mlieka a vhodíte do téglika od jogurtu, ktorý je pri tovare, 2,50 eura. Veľká dôvera, hovoríme si. Robert Hammer však tvrdí, že hoci mal spočiatku chytrákov, ktorí vzali tovar a nezaplatili, dnes už to, zväčša so stálymi klientmi, funguje bezproblémovo.

Ľudia z mesta o jeho produkty stoja. Nie každý z nás má totiž prístup k domácich produktom. A tie sú dnes žiadané. Nielen preto, že súčasným trendom je „eko, bio, raw“. Fakt je, že vajcia od sliepok, ktoré behajú po dvore a nie sú natlačené v klietkach, sú výrazne lepšie. „Kozie mlieko radšej nevyskúšame. Nemáme radi tú špecifickú vôňu a chuť,“ vysvetľujeme farmárovi. Ten sa len usmeje a hovorí: „Stavte sa, že ho nerozoznáte od kravského.“ Opatrne chutnáme. Má pravdu. Chutí skvele a my nechápeme. „Moje kozy sa pasú vonku, nemajú prečo smrdieť,“ skonštatuje.

Ako sa z človeka, ktorý sa roky živil kancelárskou prácou - organizovaním konferencií pre komoru lekárov, stane farmár s 80 ovcami a kozami, 150 sliepkami, husami a kačicami, koňom a kravou? Príbeh o vyhorení a znovuzrodení nám Robert Hammer nepovie. „Takýto život mi je blízky. A mám rád dobré domáce jedlo,“ zareaguje prosto. Jeho rodičia boli hospodári, napriek tomu tvrdí, že začínal od nuly a učil sa z vlastných chýb a za pochodu. Len tak sa dá totiž zistiť, kedy je koze zle alebo kedy chce rodiť. S pôžičkou na krku založil prvú farmu na Muránskej planine. Tam mu polovicu stáda roztrhali vlci, a tak v novembri 2015 previezol zvyšok zvierat do hlavného mesta.

Dnes jeho farmu v zanedbaných vinohradoch a v maštali, kde svojho času bývali len bezdomovci, pozná celá Rača. Majú to tu radi. Rodiny nosia sliepkam suché pečivo, chystajú sa zložiť na trampolínu pre deti, v zime sa stretávali neďaleko pri živom Betleheme, ktorý Robert Hammer urobil deťom pre radosť. Na jeseň pripravuje mini zoo, priestor pri budove ohradí, deti doň budú môcť vojsť a pohladkať ovečky. Keď sa ochladí, budú sa môcť opäť voziť na koni.

Má aj iné plány. Rád by vyrábal syry a ponúkal aj kravské mlieko, veď má kravu aj teliatko. Rád by zveľadil prostredie farmy. Lenže s pozemkami, pri ktorých hospodársky dvor stojí, má mestská časť iné plány. Skôr či neskôr sa tu bude stavať. A tak sa bude musieť farma, ktorá by bola pýchou a atrakciou každej mestskej časti, presťahovať.

„V Rači, bohužiaľ, nemám podporu vedenia. Som predbežne dohodnutý s mestom a mestskou časťou Karlova Ves, žeby som sa mohol presťahovať na Kráľovu horu, čo je nádherná lúka kúsok od konečnej trolejbusov na Dlhých Dieloch,“ hovorí Robert Hammer. Práve tu plánuje rozbehnúť aj svoj projekt, ktorý nazval Psychologicko-terapeutická výchova na Farme. Tento rok naň získal aj dotáciu z Bratislavského samosprávneho kraja v hodnote 10-tisíc eur. Či napokon peniaze aj dostane, nevie ani on sám. BSK sa totiž nepáči, že sa projekt nebude realizovať v Rači, ale v Karlovej Vsi. Len ako realizovať projekt tam, kde vám dávajú jasne najavo, že vás tam už nechcú? „Niekedy mám pocit, že som nepohodlný, pretože kazím morálku ľudí tým, že ich vraciam späť k prírode.“

„Projekt rozbehnem tak či tak,“ hovorí Robert Hammer odhodlane, hoci o ziskoch sa ani po troch rokoch nedá hovoriť. „Chcem, aby si deti posilňovali nielen vzťah k zvieratám a predstavivosť, ale aj imunitu kontaktom s ovečkami, kozami, kačicami. Plánujem ich zapojiť do kŕmenia, čistenia, strihania či dojenia,“ hovorí. Ak sa mu podarí presťahovať, rád by začal aj s chovom včiel. V pláne má aj presklený úľ, aby deti videli, ako to v ňom funguje a tiež zistili, ako sa vytáča med.

Ak sa mestská farma Roberta Hammera presťahuje, Račania budú smutní a Karlovešťania sa zrejme potešia. Získajú totiž ďalší cieľ prechádzok, miesto, kde je príjemne, možno si odtiaľ odniesť domáci produkt a ich deti zážitok.

(in)