Ak nechceme skládky, musíme otvoriť tému spaľovne

Zdroj: Matúš Husár

Všetok zmesový komunálny odpad z čiernych nádob z Bratislavy sa vozí do spaľovne do Vlčieho hrdla, kde sa energeticky zhodnocuje, teda spaľuje. A tak vytvorí podľa OLO elektrickú energiu pre 22 tisíc bratislavských domácností. Kompetentní z OLO a magistrátu tvrdia, že táto spaľovňa kapacitne pre Bratislavu stačí. Otázka je, čo bude o pár rokov, keď jej životnosť skončí. A z akých čísiel pri svojich záveroch vychádzajú.

Súčasná spaľovňa pri Vlčom hrdle je postavená v 70-rokoch minulého storočia. „V rokoch 2000 a 2003 prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Počas nej sa nahradili dva z troch pôvodne inštalovaných kotlov, inštaloval sa parný turbogenerátor a zariadenie na čistenie palív. Súčasná spaľovňa odpadu tak umožňuje plniť prísne emisné limity platné na Slovensku a v európskych krajinách,“ napísala nám Beáta Humeníková zo spoločnosti OLO.

Magistrát tvrdí, že životnosť spaľovne je do roku 2027. „Následne bude záležať od vývoja a jej technického stavu, a stavu legislatívy“ reagoval magistrát. No problémom je, čo bude potom. No európska legislatíva v oblasti dopadov na životné prostredia sa stále sprísňuje. Preto aj v okolitých krajinách sa budujú nové spaľovne a rušia skládky.

„Výstavba novej spaľovne môže trvať zhruba 8 rokov. 1 rok príprava zámeru a koncepcie, 2 roky EIA (posu­dzovanie vplyvov na životné prostredie), 2 roky územné a stavebné konanie a 2-3 roky výstavba a spustenie do prevádzky,“ vysvetlil nám CEO Marián Christenko zo spoločnosti KOSIT, ktorá postavila v Košiciach modernú spaľovňu. Náklady na novú spaľovňu s jedným kotlom s kapacitou 100 tisíc ton sú podľa neho 85 miliónov eur. Kapacita kotla je minimum 80 tisíc ton.

15-tisícová rezerva?

Podľa reakcií OLO Bratislava žiaden odpad neskládkuje a všetok zmesový odpad je odvážaný do spaľovne. „Kapacita spaľovne odpadu je cca 130 – 136-tisíc ton odpadu ročne. Táto kapacita je pre Bratislavu postačujúca,“ napísala nám Beáta Humeníková z OLO. Podobne reaguje aj magistrát. „Má dva kotly s kapacitou 130-tisíc ton za rok. To znamená, že pri dnešnej produkcii odpadov je 15-tisícová rezerva,“ informoval. Stačí takáto rezerva, keď z roka na rok vyprodukujeme viac odpadu a je predpoklad, že jeho množstvo sa bude zvyšovať.

A navyše, podľa štatistík v Bratislave žije oficiálne zhruba 450.000 obyvateľov a priemerný Slovák vytvorí asi 350 kilogramov odpadu ročne, čo teda vychádza 157.500 ton odpadu vytvoreného v Bratislave. Je možné sa domnievať, že sa tvorba odpadu na hlavu v Bratislave približuje skôr úrovni v Ra­kúsku (cca 540 kilogramov na obyvateľa) než priemernej úrovni Slovenska. Neoficiálne však žije v Bratislave (podľa mobilných operátorov) 600.000 obyvateľov. Ak by sem do vzorca dosadili sumu len 400 kilogramov na obyvateľa, tak pri 600.000 obyvateľoch hovoríme o 240.000 tonách ročne. A to potom nesedí, ak kompetentní tvrdia, že súčasná kapacita je 130 – 136- tisíc ton ročne...

(lb)